reklama

Jadrová energia je zelená a trvalo udržateľná. Nepripravme sa o ňu

Zdá sa, že mýty o škodlivosti jadrovej energie začínajú búrať aj na vyšších poschodiach európskej politiky.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)
Pracovná návšteva Výboru re hospodárske záležitosti NR SR v spoločnosti JAVYS
Pracovná návšteva Výboru re hospodárske záležitosti NR SR v spoločnosti JAVYS (zdroj: JAVYS)

Podľa vedcov zo Spoločného výskumného centra (Joint Research Centre – JRC), interného vedeckého útvaru Európskej komisie, je totiž možné v rámci európskeho systému taxonómie označiť jadrovú energiu ako trvalo udržateľnú.

Vyplýva to z “neverejného” dokumentu, ktorý zverejnil americký politický denník Politico. 

Dokument je označený ako „citlivý“ a nie je jasné, či ide o jeho finálnu verziu.

Nariadenie EÚ o udržateľných investíciách, známe aj ako nariadenie o taxonómii, stanovuje podmienky, vrátane environmentálnych cieľov, ktoré musí spĺňať hospodárska činnosť, aby mohla byť kvalifikovaná ako environmentálne udržateľná.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Stanovuje tiež rámec pre vývoj klasifikačného systému EÚ (taxonómia EÚ) v kontexte environmentálne udržateľných ekonomických činností na investičné účely.

Európska komisia aktuálne pracuje na dokončení tejto taxonómie. Tá rozhodne, ktoré hospodárske činnosti možno označiť ako udržateľné investície v EÚ.

Spory pre jadro

Je známe, že členské štáty EÚ sa rozchádzajú v otázkach jadrovej energie. 

Česko, Francúzsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Slovinsko a Slovensko v marci vyzvali Komisiu, aby podporovala jadrovú energiu v energetických politikách, vrátane taxonómie.

Naopak iné štáty, ako je napríklad Rakúsko, ale aj rôzne environmentálne skupiny, sú zase proti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vedci z JRC si vo svojom hodnotení posvietili na emisie skleníkových plynov, záber pôdy, vplyvy na biodiverzitu, pravdepodobnosť havárií a riziká, ktoré sú spojené s rádioaktívnym odpadom.

Centrum posudzovalo produkciu jadrovej energie na základe zásady „nespôsobovania žiadnej významnejšej škody“ (do no significant harm), pričom bralo do úvahy účinky celého životného cyklu jadrovej energie z hľadiska existujúcich a možných environmentálnych vplyvov, s dôrazom na riadenie jadrového a rádioaktívneho odpadu.

Základné zistenia:

  • Analýza neodhalila žiadne vedecky podložené dôkazy o tom, že jadrová energia škodí ľudskému zdraviu alebo životnému prostrediu viac ako iné technológie na produkciu elektriny, ktoré sú už zahrnuté v taxonómii ako činnosti podporujúce zmierňovanie zmeny klímy.

  • Porovnanie vplyvov rôznych technológií produkcie elektriny (napríklad ropa, plyn, obnoviteľné zdroje energie a jadrová energia) na ľudské zdravie a životné prostredie na základe nedávnych analýz životného cyklu ukazuje, že vplyvy jadrovej energie na životné prostredie sú väčšinou porovnateľné s vodnou energiou a obnoviteľnými zdrojmi, pokiaľ ide o nerádiologické účinky.

  • Celkový vplyv rádiologických aj nerádiologických emisií na ľudské zdravie je porovnateľný s vplyvmi veternej energie na mori.

  • Priemerné emisie skleníkových plynov počas životného cyklu z výroby elektriny z jadrovej energie sú porovnateľné s hodnotami charakteristickými pre vodnú a veternú energiu.

  • Jadrová energia má veľmi nízke emisie NOx (oxidy dusíka), SO2 (oxid siričitý), pevných častíc a NMVOC (nemetánové prchavé organické zlúčeniny). Hodnoty sú porovnateľné alebo lepšie ako zodpovedajúce emisie zo solárnej fotovoltiky a veternej energie.

  • Neexistujú dôkazy o tom, že jadrová energia viac poškodzuje trvalo udržateľné využívanie a ochranu vodných a morských zdrojov ako iné energetické technológie zahrnuté v taxonómii.

  • Neexistujú dôkazy o tom, že jadrová energia viac škodí prechodu na obehové hospodárstvo vrátane predchádzania vzniku odpadu a recyklácie ako iné energetické technológie zahrnuté v taxonómii.

  • V prípade potenciálu acidifikácie a eutrofizácie je jadrová energia tiež porovnateľná alebo lepšia ako solárna fotovoltika a veterná energia. To isté platí pre sladkovodnú a morskú ekotoxicitu, poškodzovanie ozónovej vrstvy a POCP (potenciál tvorby fotochemického oxidantu).

  • Záber pôdy jadrovou energiou je približne rovnaký ako v prípade elektrárne na plyn s ekvivalentnou kapacitou, ale podstatne menší ako v prípade veternej alebo solárnej fotovoltickej energie.

  • Priemerné ročné vystavenie verejnosti v dôsledku účinkov rádioaktívneho žiarenia z jadrovej energie je asi 0,2 mikrosieverta, čo je desaťtisíckrát menej ako priemerná ročná dávka v dôsledku prirodzeného žiarenia.

  • Nehody a úmrtnosť: Súčasné elektrárne modernej generácie majú veľmi nízku mieru úmrtnosti. Ak prepočítame počet obetí rádioaktívnych havárií na množstvo vygenerovanej energie, táto hodnota je oveľa menšia ako hodnota akéhokoľvek zariadenia na báze fosílnych palív a porovnateľná s vodnou energiou v krajinách OECD a veternou energiou, pričom iba solárna energia má výrazne nižšiu mieru úmrtnosti.

  • Po Černobyle sa začali vyvíjať zariadenia najvyššej generácie, pričom v súčasnosti sa uvádzajú do prevádzky len takéto zariadenia. Počet úmrtí je tu najnižší spomedzi všetkých zariadení na výrobu energie.

  • Existuje mimoriadne nízka pravdepodobnosť veľkých nehôd. Na druhej strane však majú potenciálne vážne následky a nie je možné ich vylúčiť so stopercentnou istotou.

  • Jadrová energia je porovnateľná s konkurenčnými technológiami, pokiaľ ide o jej vplyv na biodiverzitu v rámci celého životného cyklu. Neexistujú dôkazy o tom, že jadrová energia viac poškodzuje ochranu a obnovu biodiverzity a ekosystémov ako iné energetické technológie zahrnuté v taxonómii.

  • Pokiaľ ide o vysoko rádioaktívny odpad a vyhoreté palivo, konečné uloženie v hlbinných úložiskách je najefektívnejším a najbezpečnejším uskutočniteľným riešením, ktoré môže zabezpečiť, aby nedošlo k významnému poškodeniu ľudského života a životného prostredia. Malo by ísť o umiestnenie do multibariérového systému v stabilnom geologickom útvare niekoľko stoviek metrov pod úrovňou terénu.

  • Bezpečnosť hlbinných úložísk počas prevádzky zahŕňa aktívne monitorovanie a kontrolu. Dlhodobá bezpečnosť rádioaktívneho odpadu v geologickom úložisku, najmä po jeho uzavretí, nesmie závisieť od inštitucionálnej kontroly a musí byť založená na pasívnych vlastnostiach, čo znamená, že nebudú potrebné nepretržité dodávky aktívnych systémov, napríklad elektriny, ani pravidelná údržba, výmena dielov alebo permanentný dohľad.

  • Významná časť potenciálneho rádioaktívneho odpadu je v skutočnosti nerádioaktívna alebo veľmi slabo rádioaktívna (primárne pochádzajúca z činností vyraďovania z prevádzky). Ak to umožňuje vnútroštátny právny a regulačný rámec, materiály s úrovňami rádioaktivity pod prahovými hodnotami je možné odstrániť z regulačnej kontroly, teda už sa viac nebudú považovať za rádioaktívny odpad a môžu sa opätovne použiť, recyklovať alebo sa s nimi môže ďalej nakladať ako s bežným odpadom.

Pracovná návšteva Výboru pre hospodárske záležitosti v JE Mochovce
Pracovná návšteva Výboru pre hospodárske záležitosti v JE Mochovce 

Slovenské jadro

V marci tohto roku sme v rámci činnosti parlamentného hospodárskeho výboru navštívili jadrovú elektráreň v Mochovciach, kde sme sa informovali o stave výstavby tretieho jadrového bloku. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Navštívili sme aj spoločnosť JAVYS v Jaslovských Bohuniciach, ktorá má na starosti vyraďovanie JE, nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi aj s vyhoretým jadrovým palivom a prepravu.

Videli sme špičkové prevádzky s maximálnym stupňom bezpečnosti.

Slovenský priemysel výroby elektriny z jadra je úspešný príbeh, vďaka ktorému patríme ku krajinám, ktoré nie sú závislé na uhlí. 

Spaľovanie rádioaktívneho odpadu v JAVYS-e je environmentálne neškodnou službou, ktorú poskytuje len niekoľko firiem na svete. 

Snaha súčasného vedenia ministerstva životného prostredia ústavným zákonom zakázať firme JAVYS poskytovať služby pre zahraničných klientov môže viesť k strate nielen vysokokvalifikovaných zamestnancov a príjmov verejných financií, ale aj k strate prestíže slovenského jadrového priemyslu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Radovan Kazda
Autor je poslanec NR SR za SaS.

Podklady a autorská spolupráca: Diana Motúzová.

Radovan Kazda

Radovan Kazda

Bloger 
  • Počet článkov:  122
  •  | 
  • Páči sa:  705x

Profesijne sa venujem najmä environmentálnej politike. V minulosti ako analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, od roku 2009 ako vydavateľ a redaktor odborných denníkov, ktoré som založil. V rokoch 2020-2022 som bol poslancom NR SR za SaS. Som podpredsedom Občianskej konzervatívnej strany a budem kandidovať vo voľbách v septembri tohto roku za SaS, číslo 20. Zoznam autorových rubrík:  Spoločnosť

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu