reklama

Ako sa žilo za socializmu? V ilúzii o poľnohospodárstve

Mnohí ľudia si myslia, že za socializmu sme mali vynikajúce poľnohospodárstvo. Bolo to však naozaj tak? Komunisti ukradli pôdu a technologické zaostávanie v agrosektore zakrývali prehnanou chemizáciou.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (23)
Z histórie poľnohospodárskeho družstva Hraničář Loděnice
Z histórie poľnohospodárskeho družstva Hraničář Loděnice (zdroj: Zdroj: http://www.zdhranicar.cz/fotogalerie_historie.php)

Hnojili a striekali a hnojili a striekali. A za Západom stále zaostávali. Problémom socialistického poľnohospodárstva bola neefektívnosť.

Nielen na sociálnych sieťach sa nestále šíri množstvo mýtov a bludov o živote v socializme, ktoré chcem konfrontovať so skutočnosťou. Niektoré sa pokúsim odkryť. Po častiach o HDP v ČSSR, kúpyschopnosti obyvateľstvaovzduší, nekvalitných potravináchveku dožitia je tu zopár faktov o poľnohospodárstve.

Podrobne sa tejto problematike venuje publikácia Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika "Socializmus: realita namiesto mýtov," z ktorej primárne čerpám v tomto príspevku.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Autormi kapitoly o centrálne riadenom hospodárstve sú Peter Gonda a Radovan Potočár. Voľne dostupnú ju nájdete tu. Odporúčam vám ju, je to výborné čítanie.

Kniha Socializmus: realita namiesto mýtov
Kniha Socializmus: realita namiesto mýtov (zdroj: Stiahnite si ju tu: https://bit.ly/2zzSurF)

Ukradli ľuďom pôdu

Krátko po uchopení moci komunisti začali svoje bačovanie ozrutnou krádežou. Išlo o skrytú formu znárodnenia. Formálne vydali zákon o jednotných roľníckych družstvách, ktorý hovoril o tom, že sa budú "zakladať na podklade dobrovoľnosti jednotné roľnícke družstvá“.

V praxi však komunisti využili všetky nástroje moci, aby majiteľov pôdy prinútili vstúpiť do družstva. Využívali proti nim rozsiahlu propagandu, v ktorej sedliakov nazývali kulakmi a dedinskými boháčmi, uvaľovali sankcie za nesprávne postupy v poľnohospodárskej výrobe, predpisovali im nezmyselne veľké odvody dávok mäsa a poľnohospodárskych plodín. V roku 1949 boli odvody stanovované individuálne, niekedy vyššie až o tridsať percent.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Žatva, 1969. Z histórie PD Hraničář Loděnice.
Žatva, 1969. Z histórie PD Hraničář Loděnice. (zdroj: http://www.zdhranicar.cz/fotogalerie_historie.php)

Od roku 1951 komunisti sankcie ešte sprísnili a nezlomiteľných „kulakov" zatvárali, posielali na nútené práce, konfiškovali im stroje aj zvieratá a rodiny presídľovali.

Do vedenia JRD sa často dostávali neodborní a neskúsení pracovníci, čo prispelo k tomu, že násilne vytvorené družstvá boli značne neefektívne.

Dôsledky „bačovania“

Výsledky na seba nenechali dlho čakať. Niekoľko zhnrnutí od Petra Gondu a Radovana Potočára z vyššie zmienenej publikácie "Socializmus: realita namiesto mýtov":

  • Celkový objem poľnohospodárskej produkcie na začiatku 50. rokov podľa oficiálnych údajov klesal. Hrubá produkcia agrárneho sektora prekonala svoju predvojnovú úroveň (72,5 mld. Kčs v roku 1936) až v 60. rokoch (75,4 mld. Kčs v roku 1966).

  • Ukazujú to oficiálne čísla priznané režimom (zdroj: Historická štatistická ročenka ČSSR, 1985, Federálny štatistický úrad, str. 230).

  • Následný rast produkcie umožnila najmä masívna mechanizácia, chemizácia a dotovanie poľnohospodárstva štátom. Cieľom komunistov bola ekonomicky nezmyselná a v praxi nedosiahnuteľná „potravinová sebestačnosť“.

  • Napriek čoraz zreteľnejšej neefektívnosti štát nalieval do poľnohospodárstva ďalšie a ďalšie zdroje.

Na povinné zemiakové brigády chodili žiaci už od základnej školy.
Na povinné zemiakové brigády chodili žiaci už od základnej školy. (zdroj: Zdroj: FB Poznej svět https://bit.ly/3pk70Zq)

Čo tento extenzívny rast znamenal?

  • Spotreba priemyselných hnojív prudko rástla, najmä od 60. rokov. V tomto ukazovateli sme Západ predbehli naozaj suverénne (Zdroj: opäť Historická štatistický ročenka, tento raz str. 213).

  • "Napríklad v roku 1971 sa v Československu spotrebovalo 192 kg čistých živín v priemyselných hnojivách na hektár, kým vo Francúzsku to bolo 40 kg a v Rakúsku 106 kg," upozorňoval J. Kazimiour v roku 1975 (Technický a ekonomický rozvoj ČSSR, STNL, str. 105).

  • Komunisti pritom plánovali, že spotreba hnojív bude rásť ešte rýchlejšie. Napríklad podľa päťročného plánu z roku 1955 mali dodávky hnojív vzrásť o 59 %, skutočnosť bola len 43 % (zdroj: Zákon č. 63/1958: https://bit.ly/3mTluNK).

  • Na druhej strane bola spotreba dusíkatých hnojív v roku 2018 oproti roku 1990 nižšia o 17%, spotreba fosforečných hnojív o 78% a draselných hnojív o 85%.

  • Masívna bola tiež spotreba pesticídov. Kým v roku 1980 farmári na Slovensku aplikovali 19 017 ton rôznych druhov pesticídov, v roku 1992 to bolo 2 466 ton, o 87% menej . V prepočte na hektár pôdy to bol pokles zo 7,68kg na 1,01kg (zdroj: Správa o stave životného prostredia, 1993).

  • Od začiatku 90. rokov spotreba pesticídov postupne a kolísavo rástla. V súčasnosti je oproti 80. rokom polovičná.

Doplňme tiež, že poľnohospodárstvo malo k dispozícii obrovské ľudské zdroje. Pracovala v ňom podstatne väčšia proporcia ľudí ako dnes.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

_____________________________________

Prečítajte si tiež:

_____________________________________

A aké boli výsledky?

Výnosnosť obilnín a zemiakov za úrovňou poľnohospodárstva v susednom Rakúsku a ďalších štátoch Západu výrazne zaostávala a zvyšovala sa len pomaly.

Dobrým príkladom je tiež dojivosť kráv: kým v ČSSR v roku 1970 pripadalo na jednu dojnicu necelých 2600 litrov mlieka, v Rakúsku to bolo 3100 litrov, v NSR 3800 litrov, v Dánsku 3900 litrov a v Holandsku 4300 litrov.

Produkcia v poľnohospodárstve navyše zaostávala aj oproti oficiálnemu plánu.

Napríklad zákon o päťročnom pláne z roku 1948 (https://bit.ly/32j78P6) počítal s rastom hrubej hodnoty poľnohospodárskej produkcie na 105 miliárd Kčs v roku 1953. Realita v roku 1953 zaostala za plánom zhruba o 50%.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Socialistické poľnohospodárstvo začalo za Západom zaostávať prakticky od začiatku. Spôsobilo ho násilné odobratie pôdy, neefektívne družstevné riadenie a postupom času zaostávanie nielen v technológiách, ale aj v šľachtení, či plemenitbe.

Zlyhávania nahrádzali komunisti dotovaním výroby, dovozom a prehnanou chemizáciou pôdy.

Radovan Kazda
Autor je poslanec NR SR za SaS

Spolupráca na podkladoch: Radovan Potočár

Chmeľové brigády brigády môžete absolvovať aj dnes. Ja v roku 1994 (a predtým aj v 1992).
Chmeľové brigády brigády môžete absolvovať aj dnes. Ja v roku 1994 (a predtým aj v 1992). (zdroj: Autor: Radovan Kazda)
Radovan Kazda

Radovan Kazda

Bloger 
  • Počet článkov:  122
  •  | 
  • Páči sa:  705x

Profesijne sa venujem najmä environmentálnej politike. V minulosti ako analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, od roku 2009 ako vydavateľ a redaktor odborných denníkov, ktoré som založil. V rokoch 2020-2022 som bol poslancom NR SR za SaS. Som podpredsedom Občianskej konzervatívnej strany a budem kandidovať vo voľbách v septembri tohto roku za SaS, číslo 20. Zoznam autorových rubrík:  Spoločnosť

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

296 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

88 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

754 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu