reklama

Ako sa žilo za socializmu? V ilúzii o poľnohospodárstve

Mnohí ľudia si myslia, že za socializmu sme mali vynikajúce poľnohospodárstvo. Bolo to však naozaj tak? Komunisti ukradli pôdu a technologické zaostávanie v agrosektore zakrývali prehnanou chemizáciou.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (23)
Z histórie poľnohospodárskeho družstva Hraničář Loděnice
Z histórie poľnohospodárskeho družstva Hraničář Loděnice (zdroj: Zdroj: http://www.zdhranicar.cz/fotogalerie_historie.php)

Hnojili a striekali a hnojili a striekali. A za Západom stále zaostávali. Problémom socialistického poľnohospodárstva bola neefektívnosť.

Nielen na sociálnych sieťach sa nestále šíri množstvo mýtov a bludov o živote v socializme, ktoré chcem konfrontovať so skutočnosťou. Niektoré sa pokúsim odkryť. Po častiach o HDP v ČSSR, kúpyschopnosti obyvateľstvaovzduší, nekvalitných potravináchveku dožitia je tu zopár faktov o poľnohospodárstve.

Podrobne sa tejto problematike venuje publikácia Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika "Socializmus: realita namiesto mýtov," z ktorej primárne čerpám v tomto príspevku.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Autormi kapitoly o centrálne riadenom hospodárstve sú Peter Gonda a Radovan Potočár. Voľne dostupnú ju nájdete tu. Odporúčam vám ju, je to výborné čítanie.

Kniha Socializmus: realita namiesto mýtov
Kniha Socializmus: realita namiesto mýtov (zdroj: Stiahnite si ju tu: https://bit.ly/2zzSurF)

Ukradli ľuďom pôdu

Krátko po uchopení moci komunisti začali svoje bačovanie ozrutnou krádežou. Išlo o skrytú formu znárodnenia. Formálne vydali zákon o jednotných roľníckych družstvách, ktorý hovoril o tom, že sa budú "zakladať na podklade dobrovoľnosti jednotné roľnícke družstvá“.

V praxi však komunisti využili všetky nástroje moci, aby majiteľov pôdy prinútili vstúpiť do družstva. Využívali proti nim rozsiahlu propagandu, v ktorej sedliakov nazývali kulakmi a dedinskými boháčmi, uvaľovali sankcie za nesprávne postupy v poľnohospodárskej výrobe, predpisovali im nezmyselne veľké odvody dávok mäsa a poľnohospodárskych plodín. V roku 1949 boli odvody stanovované individuálne, niekedy vyššie až o tridsať percent.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Žatva, 1969. Z histórie PD Hraničář Loděnice.
Žatva, 1969. Z histórie PD Hraničář Loděnice. (zdroj: http://www.zdhranicar.cz/fotogalerie_historie.php)

Od roku 1951 komunisti sankcie ešte sprísnili a nezlomiteľných „kulakov" zatvárali, posielali na nútené práce, konfiškovali im stroje aj zvieratá a rodiny presídľovali.

Do vedenia JRD sa často dostávali neodborní a neskúsení pracovníci, čo prispelo k tomu, že násilne vytvorené družstvá boli značne neefektívne.

Dôsledky „bačovania“

Výsledky na seba nenechali dlho čakať. Niekoľko zhnrnutí od Petra Gondu a Radovana Potočára z vyššie zmienenej publikácie "Socializmus: realita namiesto mýtov":

  • Celkový objem poľnohospodárskej produkcie na začiatku 50. rokov podľa oficiálnych údajov klesal. Hrubá produkcia agrárneho sektora prekonala svoju predvojnovú úroveň (72,5 mld. Kčs v roku 1936) až v 60. rokoch (75,4 mld. Kčs v roku 1966).

  • Ukazujú to oficiálne čísla priznané režimom (zdroj: Historická štatistická ročenka ČSSR, 1985, Federálny štatistický úrad, str. 230).

  • Následný rast produkcie umožnila najmä masívna mechanizácia, chemizácia a dotovanie poľnohospodárstva štátom. Cieľom komunistov bola ekonomicky nezmyselná a v praxi nedosiahnuteľná „potravinová sebestačnosť“.

  • Napriek čoraz zreteľnejšej neefektívnosti štát nalieval do poľnohospodárstva ďalšie a ďalšie zdroje.

Na povinné zemiakové brigády chodili žiaci už od základnej školy.
Na povinné zemiakové brigády chodili žiaci už od základnej školy. (zdroj: Zdroj: FB Poznej svět https://bit.ly/3pk70Zq)

Čo tento extenzívny rast znamenal?

  • Spotreba priemyselných hnojív prudko rástla, najmä od 60. rokov. V tomto ukazovateli sme Západ predbehli naozaj suverénne (Zdroj: opäť Historická štatistický ročenka, tento raz str. 213).

  • "Napríklad v roku 1971 sa v Československu spotrebovalo 192 kg čistých živín v priemyselných hnojivách na hektár, kým vo Francúzsku to bolo 40 kg a v Rakúsku 106 kg," upozorňoval J. Kazimiour v roku 1975 (Technický a ekonomický rozvoj ČSSR, STNL, str. 105).

  • Komunisti pritom plánovali, že spotreba hnojív bude rásť ešte rýchlejšie. Napríklad podľa päťročného plánu z roku 1955 mali dodávky hnojív vzrásť o 59 %, skutočnosť bola len 43 % (zdroj: Zákon č. 63/1958: https://bit.ly/3mTluNK).

  • Na druhej strane bola spotreba dusíkatých hnojív v roku 2018 oproti roku 1990 nižšia o 17%, spotreba fosforečných hnojív o 78% a draselných hnojív o 85%.

  • Masívna bola tiež spotreba pesticídov. Kým v roku 1980 farmári na Slovensku aplikovali 19 017 ton rôznych druhov pesticídov, v roku 1992 to bolo 2 466 ton, o 87% menej . V prepočte na hektár pôdy to bol pokles zo 7,68kg na 1,01kg (zdroj: Správa o stave životného prostredia, 1993).

  • Od začiatku 90. rokov spotreba pesticídov postupne a kolísavo rástla. V súčasnosti je oproti 80. rokom polovičná.

Doplňme tiež, že poľnohospodárstvo malo k dispozícii obrovské ľudské zdroje. Pracovala v ňom podstatne väčšia proporcia ľudí ako dnes.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

_____________________________________

Prečítajte si tiež:

_____________________________________

A aké boli výsledky?

Výnosnosť obilnín a zemiakov za úrovňou poľnohospodárstva v susednom Rakúsku a ďalších štátoch Západu výrazne zaostávala a zvyšovala sa len pomaly.

Dobrým príkladom je tiež dojivosť kráv: kým v ČSSR v roku 1970 pripadalo na jednu dojnicu necelých 2600 litrov mlieka, v Rakúsku to bolo 3100 litrov, v NSR 3800 litrov, v Dánsku 3900 litrov a v Holandsku 4300 litrov.

Produkcia v poľnohospodárstve navyše zaostávala aj oproti oficiálnemu plánu.

Napríklad zákon o päťročnom pláne z roku 1948 (https://bit.ly/32j78P6) počítal s rastom hrubej hodnoty poľnohospodárskej produkcie na 105 miliárd Kčs v roku 1953. Realita v roku 1953 zaostala za plánom zhruba o 50%.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Socialistické poľnohospodárstvo začalo za Západom zaostávať prakticky od začiatku. Spôsobilo ho násilné odobratie pôdy, neefektívne družstevné riadenie a postupom času zaostávanie nielen v technológiách, ale aj v šľachtení, či plemenitbe.

Zlyhávania nahrádzali komunisti dotovaním výroby, dovozom a prehnanou chemizáciou pôdy.

Radovan Kazda
Autor je poslanec NR SR za SaS

Spolupráca na podkladoch: Radovan Potočár

Chmeľové brigády brigády môžete absolvovať aj dnes. Ja v roku 1994 (a predtým aj v 1992).
Chmeľové brigády brigády môžete absolvovať aj dnes. Ja v roku 1994 (a predtým aj v 1992). (zdroj: Autor: Radovan Kazda)
Radovan Kazda

Radovan Kazda

Bloger 
  • Počet článkov:  122
  •  | 
  • Páči sa:  705x

Profesijne sa venujem najmä environmentálnej politike. V minulosti ako analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, od roku 2009 ako vydavateľ a redaktor odborných denníkov, ktoré som založil. V rokoch 2020-2022 som bol poslancom NR SR za SaS. Som podpredsedom Občianskej konzervatívnej strany a budem kandidovať vo voľbách v septembri tohto roku za SaS, číslo 20. Zoznam autorových rubrík:  Spoločnosť

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu