Ako sa žilo za socializmu? S nekvalitnými potravinami

Autor: Radovan Kazda | 10.11.2020 o 8:02 | (upravené 10.11.2020 o 8:18) Karma článku: 10,69 | Prečítané:  16328x

Mnohí ľudia si myslia, že za socializmu sme sa mali lepšie. Bolo to však naozaj tak? Kvalita potravín zďaleka nebola taká, ako sa o nej traduje.

Nielen na sociálnych sieťach sa nestále šíri množstvo mýtov a bludov o živote v socializme, ktoré chcem konfrontovať so skutočnosťou. Niektoré sa pokúsim odkryť. Po častiach o ekonomickom zaostávaní ČSSR, nízkej kúpyschopnosti obyvateľstva, zlom ovzduší, je tu zopár faktov o kvalite potravín.

Kvalitné potraviny? Mýtus

Chlieb chlebovatejší, mlieko mliekovatejšie. Mnohí spomínajú na potraviny pred rokom 1989 s nostalgiou. Ako to bolo naozaj?

Komunistický režim problémy s bezpečnosťou a kvalitou potravín ututlával, ako len vedel. O dusičnanoch v zelenine či ťažkých kovoch v syroch by ste sa pred rokom 1989 v cenzurovaných novinách nedočítali. To mohlo vo výsledku vytvárať zdanie, že problémy s kvalitou potravín za socializmu neexistovali.

Ľudia síce boli detailne informovaní o úspechoch kombajnistov a každej novej výrobnej linke, pravdu o tom, čo mali Slováci a Česi na tanieroch, už ale filmové týždenníky neukazovali.

Jednou z mála možnosti, ako sa dá o kvalite a bezpečnosti potravín pred rokom 1989 dozvedieť z prvej ruky, sú Bulletiny potravinárskeho výskumu vydávané Výskumným ústavom potravinárskym. Všetky bulletiny od roku 1962 sú zdigitalizované a zverejnené na webe ústavu.

Je to napoly úsmevné a napoly desivé čítanie.

Prečítajte si niekoľko úryvkov, ktoré zozbieral Radovan Potočár do publikácie Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika "Socializmus: Realita namiesto mýtov". Voľne dostupnú ju nájdete tu. Odporúčam vám ju, je to výborné čítanie.

Kniha Socializmus: realita namiesto mýtovKniha Socializmus: realita namiesto mýtov (Stiahnite si ju tu: https://bit.ly/2zzSurF)

Radovan Potočár je autorom kapitoly o kvalite potravín a je v nej oveľa viac informácií a zaujímavostí.

Tu je pár jeho vybratých úryvkov z bulletinov:

„Potravinárska výroba polotovarov a hotových jedál nedokázala sa ešte vyrovnať s niektorými elementárnymi požiadavkami hygienicko-zdravotnými, ako je neprípustne vysoký obsah ťažkých kovov – menovite medi a cínu, neprípustne vysoký obsah piesku a podobne,“ písali J. Kurz a A. Kurzová v roku 1965. Napríklad paprikové pochúťky z výroby v Dunajskej Strede vykazovali priemerne 125 mg medi na kilogram, kým norma pripúšťala iba 15 mg.

Ten istý autor a autorka píšu ďalej: „Obdobná situácia je, napríklad, tiež s paradajkovými pretlakmi z niektorých závodov, ako tiež s obsahom piesku v špenátovom pretlaku – všetko to vo výrobkoch určených pre našich najmenších konzumentov.“

H. Papajová a V. Hermanová v roku 1989 upozorňovali: „Výsledky z 10 výrob syra jednoznačne poukazujú na to, že olovo, kadmium a zinok zostávajú v bielkovinnej zložke, teda v syre. (...) V prípade zinku vzhľadom na to, že jeho priemerná hodnota v nakupovanom mlieku pri plošnom vyšetrovaní v Slovenskej socialistickej republike z 359 vzoriek bola 4,739 mg.l-1, nie je teoreticky možné zabezpečiť predpísaný zdravotný limit 25mg.kg-1 pre syry.“

_____________________________________

Prečítajte si tiež:

_____________________________________

Dlhodobým problémom boli takisto dusičnany. Napríklad monitorizácia cudzorodých látok v potravinách z roku 1988 upozorňovala, že nadlimitný obsah dusičnanov potravinári pravidelne počas celého roka zaznamenávali v čerstvej zelenine, konzervovaných zeleninových výrobkoch aj v zemiakoch. Z 3 126 vzoriek bolo 25% nadlimitných a nevyhovovalo ani vtedajším hygienickým požiadavkám.

Tá istá monitorizácia odhalila nadlimitné obsahy toxínov aj v mäse a mäsových výrobkoch. Z 2 349 vyšetrených vzoriek tohto sortimentu bolo až 32,3 % potravín nadlimitných.

Šunka pre USA

To, o čom vedeli československí potravinári, si všimli aj inšpektori pri kontrolách našich výrobkov v zahraničí. Napríklad v roku 1984 sa Československo pokúsilo vyviesť veľkú dodávku šunky do USA. Vyberala sa, samozrejme, tá najkvalitnejšia, ale ani to nestačilo. Americké úrady zásielku vrátili naspäť s odôvodnením, že je značne zamorená zmesou nebezpečných priemyselných chemikálií, polychlórovaných bifenylov (Zdroj: Český rozhlas: https://bit.ly/3oNOBUz)

Na margo vrátenej zásielky šunky z USA doktor Miroslav Šuta poznamenáva: „Dnes by podobné zistenie vyvolalo obrovský škandál. Ľudia by kontaminované potraviny prestali kupovať a mnohé potravinárske podniky so zamorenými kravínmi a ošipárňami by skrachovali. V komunistickom Československu ale vedel o probléme úzky okruh politikov a odborníkov.“ (...) „Jednotné roľnícke družstvá ďalej produkovali zamorené mäso, mlieko, syry alebo vajcia. Spotrebitelia sa o zamorení potravín nedozvedeli. A niektorí z nich dodnes žijú vo viere, že vtedajšie potraviny boli údajne zdravé.“

Mäsá spriatelených krajín, spojte sa!

Problémom boli aj dovozy potravín. Tie sme importovali hlavne z iných socialistických krajín. Na dovoz kvalitných potravín zo Západu, samozrejme, neboli valuty.

Napríklad mäso. Keďže do 80. rokov Československo nebolo v jeho produkcii sebestačné, hovädzie sme museli importovať zo Sovietskeho zväzu (zdroj: M. Petrov: Co bylo a nebylo za reálního socialismu, 2013, Jota, str. 56).

Hovädzie mäso zo ZSSR sa v Čiernej nad Tisou prekladalo zo sovietskej širokorozchodnej trate na československú železnicu, pri čom rozmŕzalo. „V našich mraziarenských vagónoch ale zase zmrzlo, takže do cieľa dorážala kompaktná zmrznutá hmota, z ktorej sa museli jednotlivé kusy prácne vysekávať.“ (zdroj: tamže)

Chemický priemysel v praxi

Poľnohospodárstvo v ČSSR boli výrazne chemizované, čím komunisti nahrádzali zaostávanie v produkčných plodín.

Vidno to aj z produkcie priemyselných hnojív po roku 1990, kedy rekordným rokom bol práve prvý transformačný rok po revolúcii.

Znečistené životné prostredie a šlendriánstvo v štátnych podnikoch sa taktiež pripísali na zlú kvalitu potravín v Československu. Výsledkom bolo, že obyvatelia ČSSR sa v roku 1990 dožívali o mnoho rokov menej, než obyvatelia slobodných krajín Západu, hoci v roku 1948 sme začínali na rovnakej štartovacej čiare.

Ale o tom v iných častiach seriálu.

Radovan Kazda
Autor je poslanec NR SR za SaS

Spolupráca na podkladoch: Radovan Potočár

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA PETRA ŠABATU

Pod Babišom sa rok pred voľbami prvýkrát kýve stolička

Vystrieda magnáta Pirát?

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Na vakcínu sa musíme pripraviť, armáda nás nevytrhne

Predvedené chaosy varujú pred ilúziami a optimizmom.


Už ste čítali?