Prejednoduchšiu orientáciu v texte vyznačujem boldom pasáže,v ktorých sa zdá byť nad akúkoľvek pochybnosť jasné, že sagenerálny prokurátor snaží vyprovokovať policajného prezidenta Packuna súboj v neprofesionalite a v zneuctení postu, ktorýzastáva. Znevažovaním oponenta. Prezentovaním subjektívnych názorovz pozície, ktorej to vôbec neprináleží. Generalizovaním nazáklade jednej (vlastnej) skúsenosti. A ničím neskrývanoupredpojatosťou voči jednému účastníkovi sporu. (link)
„My sme zrejmepodľa nálezu Ústavnéhosúdu porušili procesné oprávnenia občianskehozdruženia lesoochranárskeho VLK... zelení, alebo už neviem ako tonazveme. My smepresvedčení, že sme nič neporušili. Ja sompresvedčený, že nielesníci sú najväčší škodcovia našej prírody, a keď si zoberietedátumovanie, kedy došlo k udalosti, kedy si zoberiete kedy tammala byť ťažba a kedy nie, kedy bolo povedané, že lykožrút námTatry nezožerie, a keď sa dneska prejdeteKôprovou a Tichou dolinou tak ako som to spravil ja pred dvomimesiacmi, musíte sami uznať, že tá Kôprová a Tichá dolina sú uždo tla zožraté.“
„Samozrejme, nemôžemstíhať Lesoochranárske združenie VLK. Ja len môžem potom povedať nazáklade odborných analýz, že bohužiaľ, lesoochranári sa mýlili –a setsakramentsky.Ja už to môžem povedať dnes, keď sú tu fotografiespred štyroch rokov, letecké snímky, a zoberte si ich dnes,uvidíte sami, čo je zožraté a čo nie.“
„Možno, že by spravili lepšie, keby si zobrali tiemucholapky a osobne tam išli búchať tie lykožrúty po hlavách.“
Toľkok Trnkovmu heroickému výkonu. A čo k samotnému sporu?Generálny prokurátor si zjavne nebol schopný prečítať ani jednu vetuz argumentácie LZ VLK: tí sa totiž usilujú o to, aby štátvo verejnom záujme ponechal Tichú a Kôprovú dolinu nasamovývoj, teda i na prípadné zničenie lesa lykožrútmi (anáslednú regeneráciu lesa bez zásahu človeka). Žiaľ, celý sporo úlohe vlády v ochrane prírody v Tichej a Kôprovej sa prakticky hneď po jehovzniku zmenil na kolosálnu frašku, na ktorej si urobili kariérudesiatky riaditeľov zemegule, okamžite pripravených vytrúsiť nakameru semä svojho názoru na to, či je liečba lykožrútom dobráalebo nie.
Podstatasporu tak bola od prvopočiatku zmietnutá zo stola a veľmiaktívne k tomu prispeli i aktivisti z LZ VLK svojimiprotestmi. Riešením problémov s ochranou prírody v Tatráchtotiž nie je presadenie názoru LZ VLK na lykožrútov, ale presnenaopak: vyjasnenie vlastníckych práv na území Vysokých Tatier aurčenie jasných kompetencií, právomocí a spôsobu financovaniazodpovedného orgánu ochrany prírody.
Kvalitnénárodné parky vo svete dnes fungujú vo forme silnej organizácie svyváženými právomocami na poli vlastníctva (t.j. právomocamikupovania environmentálne hodnotných súkromných pozemkov, výmenyvzácnych pozemkov za menej vzácne, prenájmu nehnuteľností, príjmuzo vstupného do parkov atď.), ale i na poli vedeckých prístupovk ochrane prírody (teda i k tomu, či bude alebo nebudepoužitá „lykožrútová samoliečba“).
Akáje však slovenská realita? Na území si konkurujú dve štátom založenéorganizácie – Štátna ochrana prírody (ŠOP SR) a Štátne lesyTANAPu s úplne odlišne určenými úlohami. ŠOP SR je predraženýpodnik s úbohými kompetenciami, s neštátnymi vlastníkmi pozemkovprakticky nemá kto dôvod rokovať, politici považujú Tatry za dôležitý front, ktorý sa nesmie rozpustiť, a do vzniknutého ohňaprilievajú svoj olej aktivisti, ktorí sa tvária, že oni sú legitímnousilou pre rozhodovanie o osude Vysokých Tatier. Žiaľ, týmtonezmyselným konaním si „Vlci“ narobili veľmi veľanepriateľov v tej časti spoločnosti, ktorá si ctí súkromnévlastníctvo a oceňuje aj ich súkromnú prírodnú rezerváciu –teda napríklad medzi neštátnymi vlastníkmi lesov, ku ktorým by malimať inak prirodzene blízko.
Akby sme si už konečne raz nechali poradiť, tak sústredíme všetkoúsilie na vytvorenie funkčného orgánu ochrany prírody v SR,s vyjasnenými právami, kompetenciami a financovaním. Tovšak nie je možné u nás dosiahnuť, lebo v praxi by toznamenalo, že o spôsobe ochrany prírody vo Vysokých Tatrách by užnerozhodovala „občiansko-združenistická“ spoločnosť, ani skorumpovaní politici, ale odborníci s prihliadnutím na reálne ekonomickémožnosti.
Kto by však dnes demonštroval za dobrú vec?