reklama

Recyklácia odpadov je vládou vytvorený trh

Boj proti klimatickým zmenám nie je jediným z radu výrazných vládnych zásahov voči slobode podnikania, ktorými sa vlády snažia eliminovať dopady tzv. negatívnych externalít. Dávno predtým, než vlády začali donucovať producentov skleníkových plynov k znižovaniu emisií neškodného plynu, prinútili producentov odpadov platiť povinné platby za účelom zabezpečenia ďalšieho použitia odpadov. Obe vládne regulácie majú vo vzťahu k rozhodovaniu vlády viacero spoločných znakov: celosvetová kampaň, popularita, obrovské náklady celej spoločnosti, ale najmä vysoké pochybnosti o tom, či vládny zámer plní svoje ciele a či táto politika nie je v priamom rozpore s ochranou životného prostredia.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (32)

Odpad je materiál ako každý iný: má svojho vlastníka, ktorý s ním nakladá. Pôvodný (historický) právny status ponechával vlastníkovi právo pomerne ľubovoľne nakladať s odpadom. Vedecko-technická revolúcia však spôsobila rast ekonomického blahobytu ľudí, ktorý sa prejavil vo výraznom narastaní objemu odpadov, zároveň aj vo zvyšovaní počtu obyvateľov a ich koncentrácie do veľkých sídelných celkov. Keďže významná časť odpadov bola pre ich vlastníkov „nepotrebnou“ a neexistoval takmer žiaden dopyt po ich inom využití, snaha vlastníka o čo najnižšie transakčné náklady ho často viedla k najjednoduchšiemu riešeniu: vyhodiť odpadky na ulicu (alebo na iný cudzí pozemok) alebo ich spáliť na svojom pozemku.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pri takomto konaní ľudí však začali vznikať problémy so zaťažením životného prostredia, ktoré považovali iní obyvatelia (tzv. tretia strana) za svoje poškodenie.

Zneškodňovanie

Ako riešila tieto zjavné negatívne externality vláda? Celkom jednoducho a pomerne efektívne: uložila držiteľovi odpadu povinnosť zneškodniť ho spôsobom, ktorý nebude spôsobovať negatívne externality. Touto metódou sa stalo najmä skládkovanie. Vláda tak svojim rozhodnutí vytvorila dopyt po novej službe – firmách, ktoré zabezpečujú odvoz a uloženie odpadu na skládkach vyhovujúcich environmentálnym štandardom. Mimochodom, keďže náklady vlastníkov odpadov týmto vzrástli, bol práve tento rozdiel tým „dorovnaním ceny“ k spoločenským nákladom, ktoré spôsobovalo pohadzovanie odpadkov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Skládkovanie komunálnych odpadov je dobré riešenie, s pomerne nízkymi nákladmi a s minimálnym dopadom na životné prostredie. Tieto náklady by však mohli byť ešte nižšie, nebyť nie veľmi racionálneho rozhodnutia vlád, ktoré zainteresovali do trhu s komunálnym odpadom obce - bez toho, aby sa pokúsili o priame riešenie, v ktorom by zodpovednosť za odpady ostala na spotrebiteľovi.

Zhodnocovanie

Čo sa však stalo po zavedení tejto (pomerne oprávnenej) regulácie? Skládkovanie odpadov začali vlády „odrazu“ považovať za nedostatočný spôsob eliminácie externalít. Súviselo to najmä s presadzovaním sa radikálnej zelenej agendy, ktorá požaduje v environmentálnej politike extrémne silnú úlohu vlády, čo vládnym úradníkom naozaj nebolo treba vnucovať dvakrát. Pseudomilovníci prírody argumentovali pôvodným „malthusiánskym“ konceptom, ktorý vychádzal z toho, že prírodné zdroje sú fyzicky vyčerpateľné. To znamená, že úbytok prírodných zdrojov ich spotrebovávaním by mal byť považovaný za negatívnu externalitu na spoločnosti. Hoci východiskový predpoklad o vyčerpateľnosti zdrojov bol neskôr ekonómiou prírodných zdrojov vyvrátený, považuje sa podnes za jeden z podstatných dôvodov pre zavedenie politiky zhodnocovania (najmä recyklácie) odpadov. Nehovoriac o tom, že aj v samotnom procese recyklácie dochádza k vysokej spotrebe ďalších zdrojov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zhodnocovanie odpadov vychádza podobne ako redukcia skleníkových plynov z mylných predpokladov, pretože neuvažuje o význame cenového mechanizmu pre rozhodovanie ľudí ani o alternatívnom použití ňou vynútených nákladov – teda o podstatných ekonomických otázkach. Ak by o nich vláda uvažovala, už čoskoro by mohla zistiť, že recyklovanie papiera nemá zásadný význam na šetrenie lesov (množstvo lesov sa čiastočne odvíja od dopytu po dreve, podobne ako počet ošípaných od dopytu po bravčovom mäse), že recyklovanie sklenených fliaš prináša vysoké energetické náklady a že triedenie odpadov predstavuje podstatný nápor na priestor: spôsobujú teda mnohé ekologické škody, často horšie než úžitok z recyklácie odpadov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako dosiahnuť, aby všetci účastníci trhu zhodnocovania odpadov, ktorý chce vláda vytvoriť, boli motivovaní k recyklovaniu? Túto otázku si vláda kladie už mnoho rokov a problém sa jej podnes nepodarilo vyriešiť. Jeho dôsledkom je, že Program odpadového hospodárstva do roku 2005 je len „zdrapom“ papiera, sľubov a plánov na poli zhodnocovania odpadov, ktoré sa nepodarilo splniť. V dôsledku tejto politiky dnes musíme platiť niekoľko stoviek miliónov korún ročne do Recyklačného fondu a podobné sumy cez producentov obalov do ich oprávnených organizácií, ktorí, keďže trh vláda „nezvládla“, limity recyklácie nemôžu plniť.

Záver

Myslime na alternatívne použitie peňazí. Tieto stovky miliónov korún mohli byť pokojne ponechané na voľné užitie ľuďom, alebo použité napríklad na zníženie rizík asi najväčšej hrozby, ktorá verejné financie čaká v najbližších rokoch – deficitu v systéme dôchodkového zabezpečenia. Alebo na zlepšenie zdravotnej starostlivosti.

A potom sa bavme o prospešnosti environmentálnej politiky.


P.S.1: S pravou podstatou recyklácie odpadov polemizuje s humorom Penn & Teller: Bullshit!: P.S.2: Zámerom tohto článku je poskytnúť vstup pre teoretickú rozpravu. Nie je o riešeniach pre praktickú politiku zhodnocovania odpadov, ktorá je v súčasnosti svetovo rozšírená a legislatívne poistená do tej miery, že z pragmatického hľadiska je irelevantné uvažovať o jej zrušení. Na poli verejnej politiky však vyvstáva dôležitá úloha zmeniť systém zhodnocovania odpadov na Slovensku tak, aby bol funkčný, efektívny a plnil vládou stanovené ciele – nie tak, ako sa ho snaží pozmeniť vláda v novom návrhu zákona o odpadoch a novele zákona o obaloch. O tom niekedy inokedy.

Radovan Kazda

Radovan Kazda

Bloger 
  • Počet článkov:  122
  •  | 
  • Páči sa:  705x

Profesijne sa venujem najmä environmentálnej politike. V minulosti ako analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, od roku 2009 ako vydavateľ a redaktor odborných denníkov, ktoré som založil. V rokoch 2020-2022 som bol poslancom NR SR za SaS. Som podpredsedom Občianskej konzervatívnej strany a budem kandidovať vo voľbách v septembri tohto roku za SaS, číslo 20. Zoznam autorových rubrík:  Spoločnosť

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu