reklama

Šlabikár globálneho otepľovania od NCPA

Americký think-tank vydal publikáciu, ktorá približuje verejnosti základné fyzikálne súvislosti globálneho otepľovania.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (48)
Obrázok ako zo sektárskeho časopisu. Škoda, že fakty tomu zatiaľ nenasvedčujú...
Obrázok ako zo sektárskeho časopisu. Škoda, že fakty tomu zatiaľ nenasvedčujú... (zdroj: Zdroj: http://www.bushywood.com/)

Vráťme sa o storočie naspäť a predstavme si, že začíname skúmať úplne nový vedecký problém: je ním vplyv pôsobenia ľudskej civilizácie na zmeny klímy. Čo budeme skúmať ako prvé? Bezpochyby preskúmame najprv chemickú štruktúru atmosféry a povahu jej javov. A čo ďalej? Zistíme, akými látkami a v akom objeme prispieva k tejto štruktúre činnosť človeka na Zemi. A čo potom? Pokúsime sa odhadnúť, ako sa zmení klíma Zeme po tom, čo výrazne zvýšime objem „klimaticky aktívnych“ látok produkovaných človekom. Toto sú veľmi jednoduché vedecké otázky, ktoré sú už vedou pomerne dobre rozpracované. Málokto však o nich vie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Americký think-tank National Center for Policy Analysis (link) zverejnil nedávno "šlabikár", v ktorom jednoduchou a zrozumiteľnou formou predstavuje verejnosti množstvo triviálnych, ale málo známych poznatkov o klíme Zeme. (link) Zopár poznatkov laickej verejnosti dozaista objasní množstvo neznámych súvislostí.

  • Aby sme sa nezaťažovali percentuálnym počtom, rozdeľme si celú atmosféru Zeme na 100 dielov. Tzv. skleníkové plyny, ktoré významným spôsobom regulujú teplotu atmosféry a umožňujú tak život na Zemi, tvoria menej ako 5 dielov atmosféry Zeme, teda len jej veľmi malú časť. Vezmime teraz túto veľmi malú časť a rozdeľme ju znovu na 100 dielov. Drvivú väčšinu z nich tvorí vodná para, až 95 dielikov. Ostatné skleníkové plyny, ktoré nás zaujímajú, pretože časť z nich produkuje človek (najmä CO2), predstavujú menej ako 5 dielikov. Z týchto 5 dielikov pripadá na najrozšírenejší skleníkový plyn – oxid uhličitý (CO2) – 3,62 dielika. Tak, a teraz tieto necelé štyri dieliky opäť rozdeľme na 100 dielov, pretože zistíme, koľko z nich pridáva do atmosféry priamo človek. Je to približne 3,4 dielika! Ak podobne započítame aj vplyv človeka na produkciu ostatných skleníkových plynov a všetky rozdelené dieliky skleníkových plynov opäť spojíme, potom zistíme, že ľudský príspevok ku skleníkovým plynom atmosféry tvorí menej ako 0,28 percenta (dielika).

Toto vôbec nie sú neznáme fakty (porovnajte napríklad tu), pokračujme preto menej známymi informáciami zo „šlabikára“:

  • Počas búrlivej explózie života na Zemi (pred 550 miliónmi rokov) bol podiel CO2 v atmosfére až 18 krát vyšší než dnes. Počas éry rozmachu dinosaurov bola táto hodnota 9 krát vyššia. Mimochodom, v tomto čase bola i priemerná teplota atmosféry Zeme približne o 10 stupňov Celzia vyššia, než v súčasnosti. Taktiež v čase Rímskej ríše i v stredoveku bola globálna teplota Zeme rovnaká alebo vyššia než v súčasnosti.

  • Ak sledujeme vzťah medzi vývojom globálnej teploty a vývojom obsahu CO2 v celej histórii Zeme, potom nie je preukázaná zjavná viazanosť týchto dvoch javov. Takáto väzba sa preukazuje zjavnejšie iba v ostatných 400 tisíc rokoch.

  • Obsah CO2 bol počas posledných 10 tisíc rokov približne konštantný. Od začiatku industriálnej éry vzrástol o 35 percent, z toho až 80 percent patrí na obdobie po roku 1950. Naproti tomu však takmer polovica nárastu globálnej teploty Zeme za posledných za posledných 100 rokov patrí k obdobiu pred rokom 1940.

  • NCPA cituje výsledky prieskumu, podľa ktorého vedecká obec má „veľmi málo poznatkov o približne troch štvrtinách faktorov, o ktorých vedci predpokladajú, že majú vplyv na globálnu teplotu“. V súvislosti s tým sa javí byť príznačná práve vysoká odchýlka predpovede vývoja teplôt podľa výstupov klimatických modelov uskutočnených v rokoch 1990-2007.

Toľko výber z prvej časti „šlabikára“, ktorého druhej časti – dopadom otepľovania – sa budeme venovať snáď inokedy.

Vedecká prax vyžaduje vysokú ostražitosť voči existujúcim metódam merania a súvislostiam, ktoré výsledky takýchto meraní naznačujú. Vedecký postoj musí byť skeptický, pretože to vyplýva z podstaty vedeckej práce. NCPA sa svojim šlabikárom „pochlapilo“, ale netreba zabúdať ani na to, že informácie, ktoré poskytuje, tvoria len malú časť jestvujúcich zásadných pripomienok k téze alarmistov, podľa ktorej planéta Zem je tak nepochopiteľne zraniteľná, že sa nedokáže vyrovnať ani s naozaj veľmi malým vplyvom človeka na jej klímu. Všeličo je možné, ale vedci, ktorým chýba tento druh pochybnosti, mi pripomínajú mravcov zo známej anekdoty, ktorí veria tomu, že ich kamarát Hugo zaškrtí slona.

Radovan Kazda

Radovan Kazda

Bloger 
  • Počet článkov:  122
  •  | 
  • Páči sa:  705x

Profesijne sa venujem najmä environmentálnej politike. V minulosti ako analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, od roku 2009 ako vydavateľ a redaktor odborných denníkov, ktoré som založil. V rokoch 2020-2022 som bol poslancom NR SR za SaS. Som podpredsedom Občianskej konzervatívnej strany a budem kandidovať vo voľbách v septembri tohto roku za SaS, číslo 20. Zoznam autorových rubrík:  Spoločnosť

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu