Nech už je akokoľvek, o Martinovi Mesíkovi toho verejnosť veľa nevie. Nevieme, či je dobrý alebo zlý človek. Nedokážeme s istotou tvrdiť ani to, či je dobrý alebo zlý športovec. Jediné, čo môžeme podložene a naisto povedať, je to, že Martin Mesík je zlý skokan na lyžiach. Veľmi zlý skokan na lyžiach. Tak mizerný, že by mu stačilo trochu sebairónie a zopár ešte slabších skokov k tomu, aby zarobil slušný balík v šľapajách svojho slávneho predchodcu Eddieho 'the Eagle' Edwardsa.
Martin Mesík má len 26 rokov, no napriek tomu už desať rokov brázdi svet a navštevuje špičkové svetové podujatia. Bez akéhokoľvek úspechu. Podľa databázy športovcov FIS absolvoval Martin Mesík počas desiatich rokov 77 pretekov svetového pohára s priemerným umiestnením na 42. priečke (prepočet autora). Jeho najlepším umiestnením bolo jedno miesto v dvadsiatke najlepších (16. priečka v roku 2003), šesť umiestnení v tretej, bodovanej, desiatke a 60 umiestnení v prepadlisku skokanov, ktorí by radi uspeli, ale v tomto športe im to skrátka nie je dané.
O Martinovi Mesíkovi nemožno tvrdiť, že by mal zlé manažérske schopnosti. Pri všetkých jeho neúspechoch je i napriek predpokladanej štedrosti jeho štátnych sponzorov (rozumej príslušného športového zväzu) možné predpokladať, že má zopár súkromných sponzorov, ktorí mu pomáhajú brázdiť s lyžami svet.
V tomto texte ostáva len v rovine úvah, či športoví funkcionári vsadili na Martina kvôli tomu, aby mohli zdokumentovať dôvody svojho ďalšieho financovania, alebo jeho súkromní sponzori trpia fantómom komunistickej televízie, ktorej sa cez sviatky uľútostilo ponúkať nám i prenosy zo Západu – zo skokanského turnaja Intersport. Jedno je isté: tohto roku sa mu podarilo zúčastniť sa na štátne trovy olympijských hier v Turíne, kde sa dvakrát spustil z mostíka, aby svetu dokázal, že skákať naozaj nevie.
Absolvoval dva odrazy a desať sekúnd letu bez pridanej hodnoty, za niekoľko desiatok tisíc korún.
Ak nás na príbehu Martina Mesíka môže mrzieť niečo ešte vážnejšie, než mrhanie prostriedkov z verejných financií, potom je to ním nezavinený dôsledok na naše životy. Už desať rokov sa totiž v našich médiách živí ten istý zimný rituál.
Muž, zrobený poctivou a namáhavou prácou, frustrovaný šéfom a otupený manželkou, prichádza večer domov, zapína televízor a očakáva niečo, čo mu vleje novú krv do žíl. Teší sa na športové správy, ktoré zvyknú ponúkať presne to, čo potrebuje: víťazov po dobrej a poctivo vykonanej práci, ľudí, ktorí sa presadzujú i napriek nepohodám na svojich pracoviskách.
Namiesto toho sa však 77 krát za posledných 10 rokov dozvie, že Martinovi Mesíkovi sa to nepodarilo. Ale on, na rozdiel od neho, aspoň lieta po svete. Mediálni pracovníci dokážu byť niekedy neuveriteľne bezcitní.