Dlhodobá vízia rozvoja slovenskej spoločnosti: Pôdohospodárstvo

Autor: Radovan Kazda | 14.10.2008 o 11:12 | Karma článku: 6.34 | Prečítané  2293-krát

Hodnotenie kapitoly venovanej poľnohospodárstvu a lesnému hospodárstvu.

Dobrá správa na úvod: na rozdiel od kapitoly venovanej životnému prostrediu („Multikriteriálne sektory udržateľného a bezpečného rozvoja“) je kapitola „Udržateľný rozvoj poľnohospodárstva a vidieka“ z vládou objednaného dokumentu Dlhodobá vízia rozvoja slovenskej spoločnosti (link) existujúcou a navyše dobrou prognózou. Neplatí to však pre tú časť vízie, ktorá sa venuje lesnému hospodárstvu.

Bez mučenia priznávam, že pri čítaní odsekov venovaných poľnohospodárstvu a trhu s pôdou som sa „zamračil“ len zopárkrát, oveľa častejšie som súhlasne prikyvoval hlavou. Približne takto by mala vyzerať prognóza: písaná zrozumiteľným jazykom, s prepojením poznatkov o globálnych trendoch na agrárnom trhu a na trhu s poľnohospodárskou pôdou na slovenské podmienky, s odkazom na (žiaľ) široko definované a uplatňované verejné záujmy vo vzťahu k hospodáreniu na pôde, a s prenesením do konkrétnych výstupov pre verejnú politiku v slovenských podmienkach. Jej najväčším nedostatkom je „len“ absencia niektorých dôležitých tém. O to horšie to vyzerá s pokusom o prognózu vývoja v lesnom hospodárstve.

Poznámky k poľnohospodárskej časti

I. Úvod kapitoly sa nesie v rétorike „funkcií vidieka“ či „funkcií krajiny“. Tieto termíny podľa mňa nepatria do modernej prognózy, pretože tá má popisovať očakávané jednanie ľudí z hľadiska vývoja dopytu a ponuky tovarov a služieb pri využívaní poľnohospodárskej a lesnej krajiny. „Funkcie krajiny“ patria do jazykovej výbavy tých, ktorí vážne ohrozujú inštitút súkromného vlastníctva. Mimochodom, v súčasnosti sú podobné termíny neoddeliteľnou súčasťou eurospeaku, ktorý tiež nezvykne pracovať so serióznymi ekonomickými kategóriami. Podobne toporne znie tvrdenie o zvýšení „závislosti“ Slovenska na dovoze potravín: neexistuje totiž najmenší dôvod k tomu, aby bol pôvod potravín, ktoré konzumujeme, považovaný za predmet verejného záujmu. Pre spotrebiteľov budú lacnejšie potraviny dobrou správou bez ohľadu na to, v ktorej krajine boli vyrobené.

II. Vízia odporúča pre zachovanie periférnych oblastí vidieka presadzovať „silné verejné politiky, najmä v oblasti budovania a udržiavania infraštruktúry územia“. Tieto formy vládnej podpory sú však nielen korupčne vysoko rizikové, ale najmä málo účinné, pretože sa snažia odvrátiť celkom prirodzený trend vyľudňovania periférnych oblastí. Vyrovnávanie regionálnych rozdielov je síce obľúbeným, ale celkom zbytočným verejným záujmom.

III. Najväčším nedostatkom vízie je absencia veľmi dôležitých tém, ktoré k pôdohospodárstvu patria a jeho rozvoj významne ovplyvňujú. Predovšetkým ide o problematiku pozemkového vlastníctva a práva, pozemkových úprav, vlastníctva štátnej pôdy a nakladania s pozemkami neznámych vlastníkov, ktoré majú podstatný vplyv na trh s pôdou. Ten významne ovplyvňujú i nadmerne prísne regulácie v oblasti ochrany pôdy, ochrany prírody a územného plánovania, ako aj daní z nehnuteľností, ktoré taktiež nie sú zmieňované. V neposlednom rade absentuje zmienka o zabezpečení dopytu po vode pre poľnohospodársku výrobu, ktoré zlyháva na dlhodobo neriešenom probléme so správou vôd a hydromelioračných zariadení na Slovensku.

Poznámky k lesnej časti

I. Lesnému hospodárstvu sa venujú štyri odseky. Tieto však nemožno považovať za víziu, nakoľko celkom postrádajú základné informácie: o globálnych trendoch v dopyte a ponuke dreva, o predpokladoch rastu podnikania v odvetví, o vplyve a vývoji prísnych regulácií vo verejnom záujme v SR, o poľovníctve, o vlastníctve lesov v SR. Celkom absentujú odporúčania pre verejnú politiku na Slovensku. Platí to, čo v prípade kapitoly o životnom prostredí – ťažko hodnotiť niečo, čo nespĺňa základné podmienky toho, čo by mal dokument obsahovať.

II. Pozoruhodné je flagrantné obídenie akejkoľvek zmienky o neštátnom vlastníctve a správe lesov. Prognózy pre štátne vlastníctvo lesov navyše celkom postrádajú objektívny analytický nadhľad, pripomínajú skôr úryvky z propagačnej brožúry štátneho podniku Lesov SR: „Lesy vo vlastníctve štátu budú spravovať štátne lesnícke organizácie, prioritou ktorých bude zabezpečovať verejnoprospešné služby. Vzťahy medzi lesným hospodárstvom a drevospracujúcim priemyslom sa budú rozvíjať na profesionálnom prístupe k obchodu, partnerstvu a spolupráci. Ceny dreva bude určovať trhom.“ To by bola veľmi pekná prognóza, ak by dlhoročné skúsenosti s manažovaním štátnych lesov nedávali dostatok dôvodov na úplne opačné očakávania.

III. Autori predpokladajú, že v súlade s trendom vo vyspelých štátoch sa predpokladá ďalšie zvyšovanie lesnatosti, zo súčasných 41 % na 48 – 50 % územia. K cielenému zvyšovaniu lesnatosti v SR však nie sú vytvorené dostatočne liberálne ekonomické podmienky. Bez motivácie zisku pri hospodárení v lese nemožno na zvyšovanie lesnatosti veľmi vsádzať.

Záver

Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo majú pravidelné miesto v rôznych správach o stave spoločnosti. Nie je to však spôsobené ich podielom na hrubom domácom produkte Slovenska, pretože ten nie je významnejší než množstvo iných odvetví. Pre podobné dokumenty majú obe oblasti podstatný význam zrejme najmä v ich pomerne dobrej stabilite viazania pracovných síl i kapitálu, ktoré nie sú natoľko závislé na rozvoji infraštruktúry alebo na globálnom ekonomickom vývoji.

Nebyť absencie niekoľkých dôležitých tém, prognóza pre poľnohospodárstvo by mohla spĺňať i najprísnejšie kritériá pre podobný dokument. Nechýba jej objektívny analytický prístup, ktorý, mimochodom, odhaľuje mnohé falošné predstavy o hrozbe úpadku odvetvia. Tie už takmer dve desiatky rokov patria k obľúbeným spoločenským mýtom.

Prognózu vývoja lesného hospodárstva nemožno hodnotiť, nakoľko nespĺňa základné podmienky toho, čo by mal dokument obsahovať.

kazda.blogspot.com



Dôležitá poznámka ku obom textom k vízii.

V texte sa nezaoberám hodnotením prognózy podľa nasledujúcich kritérií: miera očakávaného významu dokumentu pre reálny výkon verejnej politiky, miera oprávnenosti výdavkov na tento projekt vo vzťahu ku kvalite zverejnených výstupov, pomer publikovaných nových poznatkov k citovaniu pasáží zo starších textov inštitúcií, v ktorých autori pracujú.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Konflikty s moslimami sú nafúknuté, tvrdia Piešťanci

Šarvátka prilákala do Piešťan Slovenských brancov, miestni o nich nestoja.

KOMENTÁRE

Naozaj sú problémom deti?

Atmosféra strachu si začína vyberať svoju daň.

KOMENTÁRE

Jadro pudla Kaliňáka

S neudržateľnosťou Kaliňáka súhlasíme všetci - skúsme sa zjednotiť na dôvodoch, prečo je odstúpenie bez alternatívy.


Už ste čítali?