Zadanie
Dlhodobávízia rozvoja slovenskej spoločnosti (link)má byť druhou z troch etáp projektu, ktorý vznikol nazáklade objednávky vlády ešte v októbri roku 2006. (link)Podľa pôvodného vládneho materiálu mali byť v tejto etapezverejnené podrobné analýzy stavu a vývojových trendov prevypracovanie stratégie v záverečnej etape. (link)V prípade environmentálnej oblasti bolo samotné zadanie úlohypomerne presné, zrozumiteľné a dostatočne obsahovo široké (akopomenieme skutočnosť, že sa v ňom viackrát objavuje slovo„ekológia“ v úplne pomýlenom význame, keďže ekológiaje vedný odbor, ktorý nemá s verejnou politikou vôbec ničspoločné). Zadanie obsahovalo prierez podstatných problémov, ktorými sazaoberá súčasná environmentálna politika: globálne ekologickénormy (Kjótsky protokol); európske komunitárne normy a ich vplyv nadnešný a budúci vývoj ekonomiky (norma REACH a ďalšie);environmentálne záťaže a ich riešenie; predpokladaný vývoj vplyvovekológie na hospodársky rast (protikladnosť pôsobenia – nákladya zároveň nový podnikateľský priestor); ekológia a štát;ekológia a samosprávy; vývojové tendencie prístupu k ekológii vEurópskej únii v budúcnosti; možnosti využitia spolupráce sEurópskou úniou pri riešení ekologických problémov; hospodárenies prírodnými zdrojmi. (link)K ďalším dôležitým témam, ktoré by mala vízia obsiahnuť, bybezpochyby mali patriť odpady a rozvoj recyklačného trhu,ochrana prírody vs. súkromné vlastníctvo (a verejné financie),predpoklady zvyšovania kvality ovzdušia a vôd.
Výsledok
Výsledok,ktorý sa premietol v kapitole „Multikriteriálne sektoryudržateľného a bezpečného rozvoja“, nemožno hodnotiťinak ako veľké nedorozumenie. Kapitola totižnespracováva uspokojivo ani jednu z tém, ktoré by mali byť očakávanou súčasťouvízie rozvoja spoločnosti.
Poďmevšak podrobne:
I.(str. 138-141) Prvé štyri z celkových jedenástich strán textu(teda približne tretina) predstavujú najslabšiu časť textu bez pridanej hodnoty: sú len akýmsi vstupom do problematiky,"poučkovým" popisom všeobecných javov, ktoré ovplyvňujú životné prostrediev globálnom meradle. Kvalita týchto informácií neprekračujesvojou hĺbkou to, čo je možné získať z encyklopédiípo niekoľkých minútach hľadania na internete.
II.(str. 142-145) Ďalšie tri strany textu predkladajú prvý hlbšía serióznejší ponor do jednej z problémových oblastí –zmien klímy – dokonca i s konkrétnym vztiahnutím napodmienky Slovenska. Neobsahujú však takmer žiadne výstupy preverejnú politiku na Slovensku, iba zopár odhadov zo Sternovej správya zo zdrojov OECD, ktoré sa vzťahujú na globálny alebo európskypriestor. Navyše v konflikte s analytickým prístupom sa javí byťnepodložené zdôrazňovanie krízy vodných zdrojov a následné tvrdenie, že„po prvej fáze chaosu a vzájomného boja o zdroje vody a pôdydôjde k vytváraniu nových sociálnych štruktúr na inej báze chápaniaľudských práv a solidarity“. „Boj o vodu“môže totiž nastať vtedy, keď jej cena presiahne hranice, v ktorých jepre ľudí ekonomicky dostupnou. Je však toto reálnou hrozbou preSlovensko? Určite nie, ba dokonca ani pre drvivú väčšinu svetovejpopulácie nie, ba ani v dlhodobom výhľade nie. Na základe čoho potom autori tvrdia, že by naSlovensku mal kulminovať akýsi boj o zdroje vody, čipôdy?
III.(s. 145-147) Tretia časť je venovaná špeciálne vodným zdrojom, pričomsa venuje výhradne zmenám hydrologického cyklu v súvislostis klimatickými zmenami. Ide o prvú časť, ktorá jevztiahnutá aj na konkrétne podmienky Slovenska. Potrebné je oceniť ajfakt, že obsahuje i zopár konkrétnych výstupov pre verejnúpolitiku – najmä pomenovaním rizikových oblastí, v ktorýchnie je dostatočne pokrytý dopyt po kvalitnej pitnej vode. To je všakpríliš málo na skutočnosť, že vodné hospodárstvo napĺňa dopyt aj pomnožstve iných tovarov a služieb, než po pitnej vode –najmä po odvádzaní a čistení odpadových vôd,poskytovaní úžitkovej vody, prevádzkovaní vodných ciest či využívaní hydroenergetického potenciálu.Týmto veľmi dôležitým oblastiam sa kapitola nevenuje vôbec.
IV.(s. 147-148) Jedna strana materiálu je venovaná odpadom z výroby aspotreby. Opäť len cituje zdroje, ktoré sa venujú globálnym aleboeurópskym trendom bez vztiahnutia na slovenské pomery. Pri takomtospracovaní problematiky sa nemožno čudovať, že pre verejnúpolitiku neponúka nič viac než nekonkrétne, všeobecne známe frázya odporúčania. Problematika slovenského recyklačného trhu, odpadu z výroby a komunálneho odpadu celkom absentuje.
V.(s. 148-149) Posledná strana vízie sa venuje biodoverzite. Neobsahuježiadne informácie o reálnom stave biodiverzity (ba ani v globálnom meradlenie), prechádza hneď na odporúčania. Hneď prvý odsek začínadosť nejasným tvrdením, že „Biodiverzita bude v nasledujúcich rokoch pod zvyšujúcim sa tlakom znečisťovania životnéhoprostredia.“ Tu by sa veľmi zišiel väčší dôraz na argumentáciu, nakoľko ono „zhoršovanie kvality životnéhoprostredia“ patrí skôr do kategórie obľúbenýchspoločenských mýtov súčasnosti. Tie je možné vyvrátiť množstvomvýstupov z monitoringov jednotlivých zložiek životnéhoprostredia, ktoré zverejňujú napríklad i každoročné správyo stave životného prostredia. Dotyčné tvrdenie by bolo možnéobhájiť možno pre časť ľuďmi produkovaných látok, celkovo všaktvrdenie o zhoršujúcom sa znečisťovaní životného prostredia prinajmenšom prevyspelý svet vôbec neobstojí. Paradoxne, práve táto kapitola obsahujejediný výstup pre verejnú politiku, ktorý sa aspoň približuje tomu, čo bymala takáto vízia obsahovať. Je to v poukazovaní na ekonomickéa právne dopady začlenenia viac ako 25 % územia Slovenska doeurópskeho systému ochrany prírody.
Čo sme sanedozvedeli?
Gestorom kapitoly je Prognostický ústav SAV. Keďže dokument je určený najmä pre verejnú politiku, je to oveľa vhodnejšia voľba než napríklad Ústav krajinnej ekológie SAV, ktorý sa špecializuje na environmentálnu problematiku. Napriek tomu materiál neobsahuje žiadne ekonomické ani právne súvislosti environmentálnych problémov vo vzťahu k verejnej politike. Obsahuje len veľmi málo informácií alebo odporúčaní o odpadoch, vôbec žiadne o ochrane ovzdušia (s výnimkou klimatických zmien), takmer nič o vodách, nič o štruktúre výkonuenvironmentálnej politiky v SR, veľmi málo o ochrane prírody v SR, nič o tzv. chemickej legislatíve (REACH), nič o environmentálnych záťažiach. Neobsahuje takmer žiadneodporúčania pre reálny výkon environmentálnej politiky(vo vzťahu k environmentálnym reguláciám a vlastníckym právam).
Domnievam sa, že dlhodobú víziurozvoja slovenskej spoločnosti v oblasti životného prostredia v takomto znení nemožno hodnotiť, nakoľko nespĺňa ani základné podmienky toho, čo by mal takýto dokument obsahovať.
/Pozn.: Celkový rozpočet projektu mal byť podľa uznesenia vlády 27 mil. Sk (link)/
Dôležitá poznámkaku obom textom k vízii.
V texte sanezaoberám hodnotením prognózy podľa nasledujúcich kritérií: mieraočakávaného významu dokumentu pre reálny výkon verejnej politiky,miera oprávnenosti výdavkov na tento projekt vo vzťahu ku kvalitezverejnených výstupov, pomer publikovaných nových poznatkovk citovaniu pasáží zo starších textov inštitúcií, v ktorýchautori pracujú.
