Dlhodobá vízia rozvoja slovenskej spoločnosti: Životné prostredie

Autor: Radovan Kazda | 13.10.2008 o 10:53 | Karma článku: 5.49 | Prečítané  2451-krát

Hodnotenie kapitoly venovanej životnému prostrediu.

Zadanie

Dlhodobá vízia rozvoja slovenskej spoločnosti (link) má byť druhou z troch etáp projektu, ktorý vznikol na základe objednávky vlády ešte v októbri roku 2006. (link) Podľa pôvodného vládneho materiálu mali byť v tejto etape zverejnené podrobné analýzy stavu a vývojových trendov pre vypracovanie stratégie v záverečnej etape. (link) V prípade environmentálnej oblasti bolo samotné zadanie úlohy pomerne presné, zrozumiteľné a dostatočne obsahovo široké (ak opomenieme skutočnosť, že sa v ňom viackrát objavuje slovo „ekológia“ v úplne pomýlenom význame, keďže ekológia je vedný odbor, ktorý nemá s verejnou politikou vôbec nič spoločné). Zadanie obsahovalo prierez podstatných problémov, ktorými sa zaoberá súčasná environmentálna politika: globálne ekologické normy (Kjótsky protokol); európske komunitárne normy a ich vplyv na dnešný a budúci vývoj ekonomiky (norma REACH a ďalšie); environmentálne záťaže a ich riešenie; predpokladaný vývoj vplyvov ekológie na hospodársky rast (protikladnosť pôsobenia – náklady a zároveň nový podnikateľský priestor); ekológia a štát; ekológia a samosprávy; vývojové tendencie prístupu k ekológii v Európskej únii v budúcnosti; možnosti využitia spolupráce s Európskou úniou pri riešení ekologických problémov; hospodárenie s prírodnými zdrojmi. (link) K ďalším dôležitým témam, ktoré by mala vízia obsiahnuť, by bezpochyby mali patriť odpady a rozvoj recyklačného trhu, ochrana prírody vs. súkromné vlastníctvo (a verejné financie), predpoklady zvyšovania kvality ovzdušia a vôd.

Výsledok

Výsledok, ktorý sa premietol v kapitole „Multikriteriálne sektory udržateľného a bezpečného rozvoja“, nemožno hodnotiť inak ako veľké nedorozumenie. Kapitola totiž nespracováva uspokojivo ani jednu z tém, ktoré by mali byť očakávanou súčasťou vízie rozvoja spoločnosti.

Poďme však podrobne:

I. (str. 138-141) Prvé štyri z celkových jedenástich strán textu (teda približne tretina) predstavujú najslabšiu časť textu bez pridanej hodnoty: sú len akýmsi vstupom do problematiky, "poučkovým" popisom všeobecných javov, ktoré ovplyvňujú životné prostredie v globálnom meradle. Kvalita týchto informácií neprekračuje svojou hĺbkou to, čo je možné získať z encyklopédií po niekoľkých minútach hľadania na internete.

II. (str. 142-145) Ďalšie tri strany textu predkladajú prvý hlbší a serióznejší ponor do jednej z problémových oblastí – zmien klímy – dokonca i s konkrétnym vztiahnutím na podmienky Slovenska. Neobsahujú však takmer žiadne výstupy pre verejnú politiku na Slovensku, iba zopár odhadov zo Sternovej správy a zo zdrojov OECD, ktoré sa vzťahujú na globálny alebo európsky priestor. Navyše v konflikte s analytickým prístupom sa javí byť nepodložené zdôrazňovanie krízy vodných zdrojov a následné tvrdenie, že „po prvej fáze chaosu a vzájomného boja o zdroje vody a pôdy dôjde k vytváraniu nových sociálnych štruktúr na inej báze chápania ľudských práv a solidarity“. „Boj o vodu“ môže totiž nastať vtedy, keď jej cena presiahne hranice, v ktorých je pre ľudí ekonomicky dostupnou. Je však toto reálnou hrozbou pre Slovensko? Určite nie, ba dokonca ani pre drvivú väčšinu svetovej populácie nie, ba ani v dlhodobom výhľade nie. Na základe čoho potom autori tvrdia, že by na Slovensku mal kulminovať akýsi boj o zdroje vody, či pôdy?

III. (s. 145-147) Tretia časť je venovaná špeciálne vodným zdrojom, pričom sa venuje výhradne zmenám hydrologického cyklu v súvislosti s klimatickými zmenami. Ide o prvú časť, ktorá je vztiahnutá aj na konkrétne podmienky Slovenska. Potrebné je oceniť aj fakt, že obsahuje i zopár konkrétnych výstupov pre verejnú politiku – najmä pomenovaním rizikových oblastí, v ktorých nie je dostatočne pokrytý dopyt po kvalitnej pitnej vode. To je však príliš málo na skutočnosť, že vodné hospodárstvo napĺňa dopyt aj po množstve iných tovarov a služieb, než po pitnej vode – najmä po odvádzaní a čistení odpadových vôd, poskytovaní úžitkovej vody, prevádzkovaní vodných ciest či využívaní hydroenergetického potenciálu. Týmto veľmi dôležitým oblastiam sa kapitola nevenuje vôbec.

IV. (s. 147-148) Jedna strana materiálu je venovaná odpadom z výroby a spotreby. Opäť len cituje zdroje, ktoré sa venujú globálnym alebo európskym trendom bez vztiahnutia na slovenské pomery. Pri takomto spracovaní problematiky sa nemožno čudovať, že pre verejnú politiku neponúka nič viac než nekonkrétne, všeobecne známe frázy a odporúčania. Problematika slovenského recyklačného trhu, odpadu z výroby a komunálneho odpadu celkom absentuje.

V. (s. 148-149) Posledná strana vízie sa venuje biodoverzite. Neobsahuje žiadne informácie o reálnom stave biodiverzity (ba ani v globálnom meradle nie), prechádza hneď na odporúčania. Hneď prvý odsek začína dosť nejasným tvrdením, že „Biodiverzita bude v nasledujúcich rokoch pod zvyšujúcim sa tlakom znečisťovania životného prostredia.“ Tu by sa veľmi zišiel väčší dôraz na argumentáciu, nakoľko ono „zhoršovanie kvality životného prostredia“ patrí skôr do kategórie obľúbených spoločenských mýtov súčasnosti. Tie je možné vyvrátiť množstvom výstupov z monitoringov jednotlivých zložiek životného prostredia, ktoré zverejňujú napríklad i každoročné správy o stave životného prostredia. Dotyčné tvrdenie by bolo možné obhájiť možno pre časť ľuďmi produkovaných látok, celkovo však tvrdenie o zhoršujúcom sa znečisťovaní životného prostredia prinajmenšom pre vyspelý svet vôbec neobstojí. Paradoxne, práve táto kapitola obsahuje jediný výstup pre verejnú politiku, ktorý sa aspoň približuje tomu, čo by mala takáto vízia obsahovať. Je to v poukazovaní na ekonomické a právne dopady začlenenia viac ako 25 % územia Slovenska do európskeho systému ochrany prírody.

Čo sme sa nedozvedeli?

Gestorom kapitoly je Prognostický ústav SAV. Keďže dokument je určený najmä pre verejnú politiku, je to oveľa vhodnejšia voľba než napríklad Ústav krajinnej ekológie SAV, ktorý sa špecializuje na environmentálnu problematiku. Napriek tomu materiál neobsahuje žiadne ekonomické ani právne súvislosti environmentálnych problémov vo vzťahu k verejnej politike. Obsahuje len veľmi málo informácií alebo odporúčaní o odpadoch, vôbec žiadne o ochrane ovzdušia (s výnimkou klimatických zmien), takmer nič o vodách, nič o štruktúre výkonu environmentálnej politiky v SR, veľmi málo o ochrane prírody v SR, nič o tzv. chemickej legislatíve (REACH), nič o environmentálnych záťažiach. Neobsahuje takmer žiadne odporúčania pre reálny výkon environmentálnej politiky (vo vzťahu k environmentálnym reguláciám a vlastníckym právam).

Domnievam sa, že dlhodobú víziu rozvoja slovenskej spoločnosti v oblasti životného prostredia v takomto znení nemožno hodnotiť, nakoľko nespĺňa ani základné podmienky toho, čo by mal takýto dokument obsahovať.

kazda.blogspot.com


/Pozn.: Celkový rozpočet projektu mal byť podľa uznesenia vlády 27 mil. Sk (link)/


Dôležitá poznámka ku obom textom k vízii.

V texte sa nezaoberám hodnotením prognózy podľa nasledujúcich kritérií: miera očakávaného významu dokumentu pre reálny výkon verejnej politiky, miera oprávnenosti výdavkov na tento projekt vo vzťahu ku kvalite zverejnených výstupov, pomer publikovaných nových poznatkov k citovaniu pasáží zo starších textov inštitúcií, v ktorých autori pracujú.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Slováci čelia ďalšej výzve: Vymyslieť auto budúcnosti

Slovensko je dnes významným hráčom v automobilovom priemysle. Všetko sa začalo pred 25 rokmi vo fabrike v Devínskej Novej Vsi.

SVET

Môžu Briti zopakovať referendum o brexite? Chcú ho dva milióny

Mnohí ľutujú svoj hlas, Škótsko by mohlo mať výnimku.

EKONOMIKA

Slovák vymenil Wall Street za medovú manufaktúru

Štefanovi Slezákovi by pracovné skúsenosti závidel nejeden bankár.


Už ste čítali?