reklama

Pezinská skládka patrí do mesta

Nie je ľahké obhajovať podnikateľský zámer v oblasti, ktorá je príliš zviazaná s rozhodovaním vlád. Je to o to ťažšie, ak sa na dotyčnom zámere podieľa človek...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (91)

Konflikt

Najprv krátky vstup do problematiky (kto pozná súvislosti kauzy pezinskej skládky, môže tento odsek preskočiť). Podľa iniciátorov občianskeho odporu proti výstavbe skládky pri Pezinku (link), vlastník starej pezinskej skládky požiadal o územné rozhodnutie na skládku v tzv. novej jame. V procese územného rozhodovania mesto Pezinok rozhodlo v súlade so schváleným územným plánom, teda rešpektovalo nepovolenie skládky v uvedenej lokalite.

Navrhovateľ sa však odvolal na odvolací orgánom (Krajský stavebný úrad), na čele ktorého je vo funkcii prednostu syn predsedu predstavenstva akciovej spoločnosti, ktorá je navrhovateľom. V orgánoch tejto akciovky sú údajne aj obe sestry prednostu Krajského stavebného úradu a do apríla tohto roku bol členom dozornej rady aj samotný prednosta tohto úradu. (link)

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Z krokov, ktoré nasledovali potom, možno bez najmenších pochybností napísať veľkú kapitolu do učebnice o klientelizme.

Vlastnícke právo

Zákon o územnom plánovaní (50/1976 Zb.) má okrem iného zabezpečiť ochrániť vlastníkov (napríklad bytoviek v okolí plánovanej stavby) od poškodenia životného prostredia, ktoré im môže spôsobiť vlastník novej stavby (v tomto prípade skládky) – ide najmä o hluk a znečistenie ovzdušia, ale aj zvýšenie rizika nehôd, či prípadne poškodenie urbanistického „vzhľadu“ mesta.

Avšak chyba lávky. Tento cieľ by zákon plnil len v prípade, ak by ďalšie normy zabezpečili, že žiadna skládka na žiadnom mieste na Slovensku nemôže existovať. Tak to však nie je. Skládka s úplne rovnakými štandardmi napokon stáť bude, iba zmení svoje miesto.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V skutočnosti zákon o územnom plánovaní totiž nerobí nič iné, iba dáva kompetencie rozhodujúcim orgánom presunúť dopady z negatívnych externalít z jedného vlastníka na druhého.

Tým, že určí miesta, kde skládka môže a nemôže byť vybudovaná. Veľmi často práve tento zákon prinúti investora zmeniť svoj prvotný zámer o umiestnení stavby, takže v porovnaní situácie „bez zákona“ a „so zákonom“ sa deje iba to, že trpia iní okolití vlastníci.

Čo to znamená pre prípad pezinskej skládky? Ak by bol dotyčný zákon neexistoval alebo bol klientelizmom obídený, skládka by poškodzovala napríklad časť okolitých farmárov a časť obyvateľov kraja Pezinka. Po zákonom vynútenej zmene lokality bude zrejme poškodených viac okolitých farmárov a menej obyvateľov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak sa niekomu zdá, že jednu pozitívnu zmenu zákon možno predsa len dosiahne – teda, že sa zníži fyzický počet tých, ktorí budú skládkou poškodení – potom nastáva čas pripočítať tej zmene napríklad zvýšenie prepravných vzdialeností, narušenie prírodného prostredia v odľahlejších (obvykle prírodnejších) lokalitách, či celý sled deštrukčných ekonomických dopadov (pokrivenie tvorby cien pôdy, dopad na okolitý agroturizmus, pokles príjmov a zvýšenie výdavkov konkrétnych miest, zvýšenie výdavkov na odpady pre domácnosti atď.).

Najzásadnejším problémom však ostáva zodpovedanie otázky: Je prirodzené a správne, aby mal decízor právo presunúť negatívne externality z jedného vlastníka na druhého? Budú s tým súhlasiť aj tí, ktorí musia znášať poškodenia práve kvôli zákonu o územnom plánovaní?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak chceme byť poctiví, tak pozerajme aj na odvrátenú stranu územného rozhodovania. Práve táto otázka totiž dáva dobrý dôvod pre zásadné prehodnotenie zmyslu územného plánovania vo forme, v akej v súčasnosti existuje.

Čo je poškodenie?

V predchádzajúcich odsekoch bolo použité slovo „poškodení“ bez úvodzoviek. Skutočnosť je však trochu odlišná. V environmentálnej politike sa používa mnoho rôznych spôsobov na eliminovanie dopadov negatívnych externalít, teda škôd, ktoré spôsobuje podnikateľ tzv. tretej strane (v tomto prípade majiteľ skládky občanom z okolia). Jeden z nich spočíva v rozhodnutí decízora, ktorý určil presné pravidlá pre budovanie, prevádzku a monitoring skládok.

Výsledkom toho sú Slovenské technické normy (STN). Ďalšie (nielen technické) normy upravujú intenzitu prípustného hluku, prašnosti a kvality ovzdušia. Z hľadiska ich prísnosti tieto normy dnes predstavujú európsky štandard. Čo to znamená pre rozhodovanie sporov typu "majiteľ skládky vs. občania"? Iba to, že každý, kto sa riadi týmito normami, nevytvára negatívne externality a nepoškodzuje občanov.

Normy sú spoločenskými pravidlami, predpokladom pre dosiahnutie zmieru medzi tými, ktorí chcú stavať, a tými, ktorí sa cítia novou stavbou poškodení.

V prípade pezinskej skládky to znamená, že ak bude nová skládka (v tzv. novej jame) vyhovovať predpisom na výstavbu a prevádzku, potom právo občanov na výhrady voči skládke môže smerovať jedine a výhradne voči vláde, ktorá určila takéto (možno nie dostatočne prísne alebo nie všetko zohľadňujúce?) normy.

Celý problém však už potom nie je o pezinskej skládke alebo jej majiteľoch, ale o centrálnej vláde.

Argumenty iniciátorov

Jeden z iniciátorov občianskej iniciatívy proti skládke, Mgr. Zuzana Čaputová, uvádza na stránke iniciatívy:

Jediným dôvodom nášho záujmu o skládky v Pezinku je ich vplyv na zdravie. Ako sme už veľakrát uviedli, z viacerých zahraničných štúdií vyplýva vplyv skládok na vznik niektorých onkologických ochorení pre ľudí žijúcich v okruhu do troch kilometrov (viac informácii na www.nechcemeskladku.szm.sk).“

K podporeniu tejto tézy sa na stránke nachádzajú odkazy na dva články. Linky t.č. nefungujú, prvý článok však popisuje najmä problémy so starými skládkami (nie s novou, vybudovanou podľa prísnych štandardov) a s haváriami (link), druhý sa zaoberá v podstate známymi koreláciami zvýšeného výskytu rôznych ochorení v blízkosti skládok (link).

Treba však povedať, že v týchto prípadoch ide obvykle o takú mieru zvýšenia výskytu ochorení, ktorá sa nepovažuje za významne nebezpečnú. Toto je aj pravá podstata konceptu prirodzeného vlastníckeho práva, založeného na istej miere tolerancie voči negatívnym externalitám.

V opačnom prípade by totiž hrozili ďaleko horšie zdravotné riziká, spôsobené ekonomickým rozvratom spoločnosti (nikto nebude môcť nič urobiť, pretože faktom je, že každá ľudská činnosť produkuje externality). Mimochodom, podobným spôsobom ako skládky ovplyvňuje zdravie obyvateľov nespočetné množstvo priemyselných podnikov v celom vyspelom svete.

Druhým argumentom aktivistov je publikovaná tabuľka „Porovnanie výskytu onkologickych ochorení v okrese Pezinok a na Slovensku v rokoch 1997, 1998“, ktorá pravdepodobne mala poskytnúť argument k vplyvu na zdravie ľudí v okolí skládok, avšak opäť by to platilo len ku starej (nevyhovujúcej) skládke.

Predovšetkým však dávanie takejto korelácie do priamej súvislosti so skládkou pri Pezinku je z hľadiska vedeckých postupov absolútne neprípustné, nepoctivé a nekorektné.

Zásadný problém však nespočíva v nedostatku argumentov iniciátorov. Najväčším problémom je riziko, že táto iniciatíva udáva nesprávny smer, ktorým sa má občianska spoločnosť uberať: je to k netolerancii voči novému susedovi, ktorý má svoju predstavu o využití svojho pozemku. Ak sú hygienické predpisy pre vybudovanie skládky dodržané, potom potrebná rovnovážna hranica, ktorá rozdeľuje právo jedného suseda nebyť poškodzovaným externalitami, ktoré spôsobuje druhý sused, od práva druhého suseda podnikať, sa "vďaka" občanom začína povážlivo posúvať proti podnikateľovi.

Koncept usporiadania slobodnej spoločnosti vychádza z toho, že žiadne zákony nedokážu nastoliť spoločenský zmier, ak nebude splnená základná podmienka: istá miera tolerancie voči svojim susedom.

Dohoda, dohoda, dohoda

Na záver ešte o úlohe vyjednávania, ktorá je oveľa významnejším nástrojom pre ochranu životného prostredia, než sú environmentálne normy. Nepovolenie budovania skládky v Pezinku by malo byť posledným riešením, ku ktorému treba dôjsť až vtedy, ak sa porušujú základné práva, alebo ak zlyhávajú akékoľvek možnosti dohody.

Sú známe prípady zo zahraničia, kedy si obec presadila, aby počet prejazdov kontajnerov cez obec bol minimalizovaný. Problém vyriešil investor tým, že vybudoval pred obcou prekládkovú stanicu. Zakrývanie odpadov sieťami (pred úletmi) je dnes bežnou praxou. Existuje množstvo ďalších spôsobov, akými môže samospráva prispieť k eliminácii externalít – dohodnúť sa na výstavbe líniových „tlmičov“ (stromy, oplotenie atď.), prekládky cesty, časového režimu dovážania odpadov (s ohľadom napríklad aj na inverzné klimatické podmienky), príspevku investora na zveľadenie sídliska atakďalej.

Zhrnutie

K prirodzenému právu na súkromné vlastníctvo patrí, aby vláda nebránila v akomkoľvek užívaní vlastníctva, pokiaľ ním nedochádza ku vzniku negatívnych externalít. To znamená, že majiteľ by mal mať právo vybudovať si skládku odpadu hoci aj priamo pred prezidentským palácom (ako odkaz súčasnému prezidentovi to nie je zlý nápad). Hranice, ktoré rozdeľujú negatívnu externalitu od „neexternality“, sú však dnes určené dostatočne prísne, aby znemožnili budovanie skládky priamo v meste alebo v rozsahu, ktorý by vážne poškodzoval zdravie ľudí.

Ďalšie bonusy k zniženiu rizík na zdravie ľudí sa dajú dosiahnuť vyjednávaním. Namiesto snahy občanov o dohodu s novým susedom je tu však citeľná skôr snaha o jeho vyhnanie. Skládka odpadov pochopiteľne patrí do Pezinka. Treba však podporovať všetky snahy o vyjednávanie s majiteľom o tom, aby investoval väčšie prostriedky na ďalšiu elimináciu hluku, prachu a iných škodlivých vplyvov.

Skládky sú dnes skvelý biznis, obavu o hlad detí investora mať netreba.

Radovan Kazda

Radovan Kazda

Bloger 
  • Počet článkov:  122
  •  | 
  • Páči sa:  705x

Profesijne sa venujem najmä environmentálnej politike. V minulosti ako analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, od roku 2009 ako vydavateľ a redaktor odborných denníkov, ktoré som založil. V rokoch 2020-2022 som bol poslancom NR SR za SaS. Som podpredsedom Občianskej konzervatívnej strany a budem kandidovať vo voľbách v septembri tohto roku za SaS, číslo 20. Zoznam autorových rubrík:  Spoločnosť

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu