Vedecké poznatky by totiž mali byť základným inputom pre určenie práva. V prípade povodní poznatky hydrológie výrazne spochybňujú tézu, že za povodne môžu vlastníci (aštátni správcovia) lesov, LEBO ŤAŽIA DREVO. Ale aj keby vedecké poznatky "definitívne dokázali" (veda tento termín nepoužíva), že vplyv porastu na vododržnú schopnosť krajiny (alebo ak chcete - na intenzitu a čas vzniku povrchového odtoku) je pomerne nízky, povaha médií neposkytuje veľkú pravdepodobnosť, že by tento poznatok bol všeobecne akceptovaný - práve z dôvodu priľnavosti ľudí ku "škandálnym odhaleniam" a ich potrebe poznať nejakého vinníka.
Ako však zastaviť šírenie tejto "urban legend"? Učiním jeden pokus. Pokúsim sa prijať tézu (v tomto prípade prezentovanú Jurajom Lukáčom; ČTK – Sme online, 28.7.2008, link), že za tohtoročnépovodne na východnom Slovensku môžu najmä výruby stromov, teda zmena pôdneho krytu z lesného na "rúbanisko". Prijímam ju i napriek tomu, že s ňou nesúhlasím(krátky exkurz do sveta hydrológie som sa pokúsil uviesť na mojomblogu pred dvomi rokmi, link).
Pokúsim sa objasniť dôvody, prečo by celá debata o pôdnom kryte mala byť v súvislosti s rozhodovaním vlády celkom bezpredmetná.
Otázka dňa preto znie: Na základe akejkoncepcie hodnôt máme súhlasiť s tým, aby vláda obmedzovalaťažobné aktivity vlastníkov lesa ešte výraznejšie, než je tomu teraz?
Najjednoduchší argument sa ponúka práve v "Jurajovej" téze, žezvýšená ťažba zvyšuje riziká povodne. Ide teda o tzv. negatívnuexternalitu, ktorá spôsobuje ujmu obyvateľom dotyčných povodí.Zdá sa to byť celkom jednoduchá rovnica: „existencianegatívnej externality = potreba vládnej regulácie“.
Lenže: existuje tu niekoľko známych a zásadných protiargumentov. Pokúsimsa spomenúť niekoľko z nich.
1. Ťažba dreva spôsobuje aj pozitívne externality.Teória externalít neignoruje pozitívne externality. V tomtoprípade si treba uvedomiť, že lesný sektor je v mnohýchslovenských regiónoch významným zamestnávateľom s pozitívnymvplyvom na príjem obyvateľov – často aj tých so zaplavenýchoblastí. Kto si trúfa s vysokou istotou tvrdiť, že prínosdrevárskeho priemyslu pre ekonomiku zaostalých regiónov neprevyšujeujmy spôsobené povodňami?
2. Vládne obmedzenia ťažby majú negatívny vplyv na blahobyt ľudí.Slovenská lesnícka legislatíva patrí k najpreregulovanejšímv Európe, aj čo sa týka ťažby dreva a holorubnej ťažby (viďnapr. štúdia Jiřího Olivu, ktorej som sa venoval na blogu; link).Slovensko patrí ku krajinám, ktoré ťažia najmenší podiel zo svojhokaždoročného prírastku dreva. Na globálnom trhu s drevom tospôsobuje komparatívnu nevýhodu slovenských vlastníkov lesa oprotizahraničným. Každá ďalšia regulácia bude túto nevýhodu len zvyšovať,čo následne zvyšuje i riziko poklesu výkonnosti odvetvia, úpadokvýroby, či rast ekonomickej migrácie obyvateľov. Zjednodušenepovedané, implicitný návrh Juraja smeruje k vytvoreniu peknýchrezervácií bez povodní, ktoré budú ešte „krajšími“hladovými dolinami.
3. Zmenu využitia pôdy nemožno z hľadiska práva považovať za odsúdeniahodný čin.Slovensko patrí v súčasnosti k najlesnatejším krajinám nasvete, ale ešte pred niekoľkými storočiami bolo výrazne odlesnené.Mnohé krajiny sveta, ktoré majú podobnú morfológiu terénu akoSlovensko, majú v súčasnosti lesnatosť oveľa nižšiu. Koho chcúenvironmentálni aktivisti obviňovať z povodní v týchtokrajinách (napríklad v Česku)? Poľnohospodárov, za to, ženamiesto sadenia bukov osiali jačmeň, čím zvýšili povrchový odtok? (Poznámka k tejto téze na kazda.blogspot.com (link)) Isteže sa ponúka protiargument, že "vývoj práva" smeruje k tomu, aby to, čo sme predtým považovali za prirodzené (teda právo vlastníka zmeniť pôdny kryt), dnes za prirodzené považovať nemôžeme, napríklad z dôvodu zvyšovania počtu obyvateľov a narastajúcich konfliktov o využitie krajiny. Tento argument však považujem za dosť pochybný: najmä z toho dôvodu, že hlboko podceňuje vplyv cenového mechanizmu na zachovanie prírodných zdrojov.
4. „Negatívne“ dopady ťažby na povodne je v mnohých prípadoch možnéeliminovať množstvom technických protipovodňových opatrení.Takými sú napríklad regulácie tokov, retenčné nádrže a pod.Mnohé z týchto riešení sú jednoduché a pomerne lacné (napr.tzv. suché poldre). Inou debatou ostáva riešenie otázky, ktomá protipovodňovú ochranu financovať.
5. Významnú časť zodpovednosti za povodňové škody nesú samotnípoškodení. Mnohí konajú nerozvážne počas povodne. Mnohí ľudia sanaivne spoliehajú na náš socialistický systém protipovodňovej ochranya zostávajú pasívni pri súkromnej ochrane svojich príbytkov(napríklad v zahraničí sa predávajú rôzne nafukovacie „vankúše“na ochranu jednotlivých domov; ešte pred niekoľkými desaťročiami siu nás vlastníci domov sami zvyšovali okraje svojich pozemkov).Iní si zase nevhodne vyberajú lokalitu výstavby svojich nových domov,v blízkosti neregulovaných tokov. Ťažba dreva nikdy nie jejedinou príčinou povodne, preto prisudzovanie viny výhradne ťažbedreva je celkom absurdné.
6. To, že sa niekde objaví negatívna externalita, ešte neznamená,že vláda musí vytvoriť ďalšiu vládnu reguláciu. "Jurajova rovnica"jednoducho neplatí. Nielenže sa musí vždy zvažovať mierapoškodenia, ale najmä, ak uznávame koncept prirodzeného práva,potom ťažba dreva k nemu patrí bez najmenších pochybností. Ťažba dreva patrí k Slovensku, je to naše tradičné povolanie, podobne akopoľovníctvo či sokoliarstvo. S trochou nadsádzky možno povedať, že ťažba dreva je nebezpečné a náročné povolanie, pri ktorom vyrastajú silní slovenskí junáci, že ťažba dreva je vášeň. V neposlednom rade, ťažba dreva vytvára domáci produkt, štátna ochrana prírody ho spotrebováva a zastavuje.
Záver
Aj keby ťažba dreva prispievala k tvorbe povodní takvýznamne, ako tvrdia environmentálni aktivisti, akýkoľvek ďalší posun legislatívyproti právam vlastníkov lesa na ťažbu svojho dreva by spôsobil oveľazávažnejšie škody – na niečom, čo si dovolím nazvať tradičnéhodnoty, alebo prirodzené (vlastnícke) práva. Už terazsú na Slovensku veľmi pošliapané. Obávam sa, že návrhy environmentálnych aktivistov - i keby vychádzali z reálnych vedeckých poznatkov - sú cestouk chudobe, k zvýšenému riziku povodní a k ďalšiemu bezdôvodnému násiliu na vlastníkoch lesa.
Doplnené na základe diskusie, 30.7.2008 14:50 hod.:
Mimochodom, čisto akademicky: týchto šesť argumentov by možno celkom solídne obhájilo i tézu, že slobodné rozhodnutie majiteľa (správcu) lesa vytnúť celý svoj les - hoci aj odlesniť celé Slovensko - nemusí byť v rozpore s tradičnými hodnotami. Takže súčasný zásah vlády proti tomu je v rozpore s princípmi slušnej spoločnosti...
