reklama

Ropa v USA, biopalivá, klimatický alarmizmus

Komentované novinky zo sveta Environment Energy Policy.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (46)

1.) Priaznivcom teórie, podľa ktorej USA rozpútali vojnu v Iraku kvôli rope, treba pripomenúť, že USA síce importujú 60 % zo svojej potreby olejov, ale z tohto podielu dovážajú až polovicu zo západnej hemisféry. Arabská ropa tvorí len 16 % podiel, čo je dokonca menej, než dovoz z Afriky. Upozorňujú na to informácie oficiálnej energetickej štatistiky v USA zo začiatku mája. (link) Isteže je aj to veľké bohatstvo, ale politológovia by potom mali vedieť vysvetliť, prečo USA nebojujú podobne i v Afrike. Okrem toho, ani pri najväčšej kritickosti voči americkej politike nie je rozumné opomínať skutočnosť, že americká moc – na rozdiel od mnohých európskych zlozvykov – si dáva viac záležať na svojej legitimite v hlavných politických témach. Ak teda rozhodnutie o vojenskom zásahu vyplýva z preferencií voličov, potom jeho príčiny treba hľadať u tých, ktorí voličom tieto podnety poskytli. Proletárom všetkých krajín sa síce prieči prijať fakt, že 11. septembra 2001 sa v New Yorku čosi dôležité „prihodilo“, ale ešte vždy majú šancu nerobiť zo seba úplných hlupákov: stačilo by im napríklad zdôrazňovať, aký balík peňazí amerických daňových poplatníkov je k dispozícii na obranu. (link) Podľa The SIPRI Military Expenditure Database (link) je to pol bilióna dolárov, teda nie malá sumička. Z toľkého obstarávania by slovenskí smotánkoví zbohatlíci mohli spadnúť na zadok. Treba však povedať, že výdavky na zbrane tvoria len časť obranného rozpočtu, preto – ad absurdum vzaté – má obrana možno podstatnejší význam pre výskum a sociálny biznis, najmä platy vojakov, dávky pre veteránov či podporu bývania pre rodiny slúžiacich vojakov. (link) Otázka preto znie, či môže ropný priemysel významne vplývať na dopyt verejnosti po vojne, a po druhé, či je vojna pre tento obchod prospešnejšia ako „udržiavanie medzinárodného napätia“. Osobne o tom dosť pochybujem, pretože vojna je pre volebné preferencie predsa len dosť riskantný podnik. Ponechajme však nositeľom tričiek s Che právo na názor.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

2.) Ešte k Václavovi Klausovi a jeho ostatnej návšteve v USA. Environmentalizmus je pokračovaním komunistickej ideológieklimatický alarmizmus patrí k jej vrcholným témam, pretože potláča slobodné a individuálne konanie ľudí z dôvodu strašenia z celkom nejasných dopadov takéhoto konania. Český prezident to naznačil pri príležitosti uvedenia jeho knihy „Blue Planet in Green Shackles“ v utorok vo Washingtone. Zelení neokomunisti akoby chceli poprieť fyzikálnu povahu vesmíru, ktorá neumožňuje uskutočniť jediné ľudské konanie bez vedľajších následkov. Lenže ľudským konaním je aj vládny zásah proti pôvodnému, slobodnému rozhodnutiu ľudí. A ten môže mať dopady ešte horšie. Pri politike obmedzovania klimatických zmien sa ukazujú byť riziká regulácií veľmi vysoké, pretože ich cieľom je extrémne zvyšovanie miery povinných nákupov, napríklad „ekologického“ biopaliva, ktoré zhoršuje životnú úroveň najmä tých najchudobnejších.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Preklad Klausovho washingtonského prejavu sa nachádza na jeho internetovej stránke. (link)

3.) Mimochodom, biopalivá. Príčiny potravinovej krízy patria k jednej z mála prioritných politických tém, na ktorých sa odborníci pomerne zhodujú: rastúci dopyt po potravinách v Číne a Indii, sucho v Austrálii, rast chorobnosti zvierat, podpora biopalív, pokračujúce cenové a administratívne vládne regulácie. Tvrdí to aj svetoznámy ekonóm Gary Becker na svojom blogu, ktorý vedie Richardom Posnerom. (link) Zaujímavý názor prezentoval profesor ekonómie Ian Irvine v kanadskom Financial Post: rastúcim bohatstvom v Číne a Indii vraj nemožno vysvetliť cenový boom v ostatných dvoch rokoch, pretože dopyt po obilí rastie kontinuálne prinajmenšom 10 rokov. Významnú úlohu by v tom mohla zohrávať rastúca cena vstupov, napríklad hnojív, tá však tiež len reaguje na rastúci dopyt. Podľa Irvina je na vine predovšetkým stúpajúci vládny protekcionizmus v agrárnej politike, teda trh zviazaný nadmernými vládnymi reguláciami obchodu. (link) Všetko nasvedčuje tomu, že tým, kto mieša karty, je americká vláda, ktorá v roku 2005 zaviedla opatrenia na zvýšenie dopytu po produkcii etanolu. Ceny potravín totiž vzrástli dvojnásobne od roku 2005, zhodou okolností práve od zavedenia amerického Energy Policy Act, ktorý otvoril dvere rastu produkcie etanolu. (link) Mimochodom, cena potravín sa vraj už stabilizuje, chuť etanolu im už však asi ostane. (link)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

4.) Na záver príhoda z natáčania: viac ako stovka eko-výletníkov sa vydala presvedčiť na vlastné oči dôsledky globálneho otepľovania v Arktíde, keďže istá cestovná kancelária reagovala na správy, podľa ktorých je severozápadná cesta kvôli globálnemu otepľovaniu po prvý raz priechodná. Čo však ani čert nechcel, ľad v zime nečakane zamrzol a ľadoborec Kapitán Chlebnikov zapadol na niekoľko dní v hrubom ľade. Príbeh skončil dobre, výletníci len zmeškali zopár termínov v práci. Viac na Osel.cz. (link)

Radovan Kazda

Radovan Kazda

Bloger 
  • Počet článkov:  122
  •  | 
  • Páči sa:  705x

Profesijne sa venujem najmä environmentálnej politike. V minulosti ako analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, od roku 2009 ako vydavateľ a redaktor odborných denníkov, ktoré som založil. V rokoch 2020-2022 som bol poslancom NR SR za SaS. Som podpredsedom Občianskej konzervatívnej strany a budem kandidovať vo voľbách v septembri tohto roku za SaS, číslo 20. Zoznam autorových rubrík:  Spoločnosť

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu