reklama

Indonézska žabička: pojednanie o vzácnosti druhov (a čosi navyše)

Žaba bez pľúc, mýtus o šetrení energiou, koľko stoja bezzásahové zóny, ochrana neprítomného dropa a odvody za odňatie poľnohospodárskej pôdy.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (37)

- Táto žaba dýcha bez pľúc. A hrozí jej vyhynutie! (link) Vedci po 30 rokoch opäť objavili v bornejskej oblasti Indonézie žabu, o ktorej si mysleli, že už vyhynula. Takýto veľký obojživelník bez pľúc zatiaľ nebol známy. Tento vskutku unikátny živočích je však ohrozovaný ťažbou dreva a zlata, ktorá zrejme povedie k jeho vyhynutiu. Zdá sa, že ide o typickú negatívnu externalitu, ktorá v tomto prípade poškodzuje verejný záujem o zachovanie biodiverzity. Týmto spôsobom si vlády zvyknú legitimizovať svoje zásahy do voľného pôsobenia trhu. Lenže, chyba lávky: základným predpokladom pre zlepšovanie životného prostredia je slobodná spoločnosť s dobre vymáhateľným právom, čo nie je práve typická charakteristika Indonézie (link). Vláda sa bude asi naďalej prizerať na nelegálnu ťažbu dreva a zlata (link). Otázne preto je, či sa obojživelníka zastanú aspoň environmentálne organizácie, ktoré zvyknú celkom dobre pokrývať dopyt po vzácnych živočíchoch. Táto žabička je totiž dosť ojedinelá na to, aby boli ľudia ochotní poslať na účet nejakej ochranárskej organizácie dostatočný obnos peňazí, teda prejaviť svoje demonštrované preferencie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Poznámka na okraj: Každá vláda preferuje iné záujmy. Indonézska v ťažbe zlata, naša v distribúcii prostriedkov na rôzne projekty – napríklad ochrany dropov. Pre menej znalých problematiky: drop je vták, ktorého desaťtisíce kusov sa potulujú po Španielsku a v Ázii (link). Na Slovensku tento vták údajne nehniezdi, iba zopár kusov k nám zalietava z Rakúska nazobať sa slovenskej potravy, čo je dosť dobrý dôvod na to, aby sme ho považovali za najohrozenejšieho slovenského vtáka a mohli mu prideliť niekoľko miliónov korún na Life projekt jeho ochrany (link). Nuž, jedného dňa sa snáď dočkáme toho, že na chránenom území dropa nejaký ten drop aj zahniezdi. Pri návšteve veľvyslanca USA Valleeho na chránenom území tam totiž nielenže nehniezdil, ale ani nebol. (link).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

- Priatelia Zeme tvrdia, že ekologicky šetrné správanie je aj ekonomicky výhodné (link), pričom vymenovávajú množstvo spôsobov ako dosiahnuť nižšiu spotrebu energií domácností. Podľa píár typu správy sa zdá, že Priatelia Zeme začínajú podnikať v energetickom poradenstve, v čom im treba držať palce, pretože na Slovensku to nie je práve lukratívne miesto na trhu. Ako však tieto rady súvisia so zlepšením životného prostredia? Vôbec nijako. Ich odporúčania totiž môžu životné prostredie Zeme i poškodzovať. Priatelia totiž zabúdajú brať do úvahy i to, čo nie je vidieť. Šetrenie energie môže v niektorých prípadoch priniesť i úsporu finančných zdrojov domácností (v sieťových odvetviach však kvôli fixným nákladom tento "zisk" nie je veľmi výrazný, takže domácnostiam často neprináša podstatnú ekonomickú výhodu). To, čo Priatelia Zeme nedokážu zdôvodniť, je následné použitie takto usporených peňazí domácnosťami. Pre mnohých ľudí to môže byť dôvod pre častejšiu jazdu autom alebo kupovanie tovaru s oveľa horšou ekologickou stopou. Výsledok? Autori odporúčaní nedokážu odhadnúť, či to, čo navrhujú, je naozaj priateľské pre Zem. Na to, aby boli skutočnými priateľmi Zeme, by totiž nemali ignorovať podstatné otázky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

- Iní environmentálni aktivisti organizujú petíciu za to, aby vláda určila chránené územia, v ktorých sa za žiadnych okolností nebude ťažiť (zrejme drevo) (link). Podobne tak majú obce určiť svoje územia, ktoré nebudú môcť byť vyňaté z „parkového“ režimu. Nuž, teraz neviem: vládu často kritizujeme za jej spôsob presadzovania legislatívy, ale vláda má vo svojich pravidlách podmienku uvádzať aspoň odhad záťaže opatrenia pre verejné financie. Tento návrh sa ním nezaťažuje. Bude veľmi zaujímavé sledovať, ako sa potom vláda vysporiada za (možno obrovské) škody na susedných lesoch, na ktoré sa prenesú škodcovia z kalamitného dreva vládou zavedených „bezzásahových“ území. Aby to nedopadlo ako pri megalomanskom projekte chránených vtáčích území - vinníka zrazu niet a vláda nevie, čo s tým (link). Takže moja skromná otázka znie: koľko nás tento návrh bude stáť?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

- Keď už sme pri vyňatí pôdy, slovenská vláda sa rozhodla opätovne zaviesť odvody za vyňatie poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely (link). Návrh je pochopiteľne skrytý pod škrupuľou zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, ale nech vás názov nemätie: o žiadnu ochranu pôdy tu v skutočnosti nejde. Tú totiž chráni doterajší zákon dostatočne. Napokon, ani dôvodová správa k zákonu (link) neskrýva, že je to len obyčajná selektívna daň, ktorej cieľom je doplniť rozpočet ministerstva. A ešte jedna perla: keďže odvody budú vyrubované podľa bonity pôdy, ministerstvo sa nechalo počuť, že má ísť o motiváciu rozvoja priemyslu najmä v zaostalých regiónoch, kde je pôda menej hodnotná. Len pre upozornenie, páni úradníci: pôda nízkej bonity sa nachádza i pár kilometrov za Bratislavou. A pôda najvyššej bonity? Tú odpoveď ste predsa poznali už pri písaní návrhu (link).

Bonus na záver:

- Arcibiskup Ján Sokol celebroval omšu za prezidenta totalitného fašistického Slovenského štátu Jozefa Tisa (link). Takže okrem toho, že tu už máme zopár náznakov o tom, že Sokol bol obdivuhodne vitálny komunistický kolaborant (link, link), nám tu pribudla aj ďalšia podpora podozrenia, že pán arcibiskup si po večeroch tajne hajluje. Možno by nezaškodilo posielať pána Sokola na výstavy ako exponát. Prototyp Slováka, ktorý rád pracoval a ešte radšej spolupracoval. Mimochodom, agentom ŠtB bol vraj aj Anton Srholec. Ten však deň po Sokolovej paráde necelebroval omšu za rasistu, ale práve za tých, ktorých podobné hlavy totalitných režimov posielali do väzenia a na smrť (link). A vôbec: pri poznaní Srholcovho života (link) sa zdá byť rozprava o jeho spolupráci so ŠtB nezmyselná asi tak ako debata o morálnej autorite pána Sokola. Pravdupovediac, súčasné vnímanie oboch pánov cirkevnou hierarchiou nepôsobí pre praktizovanie mojej katolíckej viery práve motivujúco. Nádej však má oveľa silnejšie zbrane, aj vďaka tomu, že Pán Ježiš túto otázku už dávno zodpovedal: „A tak sú poslední, ktorí budú prvými, a sú prví, ktorí budú poslednými.“ (Lk 13,30).

Radovan Kazda

Radovan Kazda

Bloger 
  • Počet článkov:  122
  •  | 
  • Páči sa:  705x

Profesijne sa venujem najmä environmentálnej politike. V minulosti ako analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, od roku 2009 ako vydavateľ a redaktor odborných denníkov, ktoré som založil. V rokoch 2020-2022 som bol poslancom NR SR za SaS. Som podpredsedom Občianskej konzervatívnej strany a budem kandidovať vo voľbách v septembri tohto roku za SaS, číslo 20. Zoznam autorových rubrík:  Spoločnosť

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu