Kapitoly z reforiem: Slovenský pozemkový fond

Autor: Radovan Kazda | 25.4.2008 o 17:48 | (upravené 8.12.2012 o 20:09) Karma článku: 9,96 | Prečítané:  4562x

Slovenský pozemkový fond hospodári s takmer štvrtinou poľnohospodárskych pôd na Slovensku, pričom táto výmera každým rokom rastie. Menšiu časť jeho pôsobnosti predstavujú pôdy vo vlastníctve štátu (približne 6 % poľnohospodárskych pôd v SR), ktoré fond prenajíma, predáva alebo ich odovzdáva novým majiteľom ako náhradné pozemky pri uplatňovaní reštitučných nárokov. Väčšiu časť (približne 18 % poľnohospodárskych pôd v SR) tvoria pôdy neznámych vlastníkov, ktoré fond prenajíma na poľnohospodárske využívanie. Ak započítame všetky operácie, ktoré fond každoročne vykonáva, môže štát každoročne stratiť na svojich aktívach vo fonde až niekoľko stoviek miliónov korún ročne, ktoré sa môžu ocitnúť v korupčnom reťazci. Prečo to tak je? Tie príčiny sú dve.

Príčina prvá: Slabá politická a verejná kontrola

Počas šestnástich rokov od založenia fondu neprejavovali doterajšie vlády snahu zmeniť kontrolu nad rozhodovaním fondu. Personálne obsadenie všetkých orgánov fondu, teda generálneho riaditeľa so správnou a dozornou radou, je totiž v politickej moci ministra pôdohospodárstva a vlády, teda pod politickou kontrolou strán, ktoré sú v čase menovania orgánov pri moci. Z hľadiska verejnej kontroly podnes nemá verejnosť možnosť nahliadnuť do obsahu zmlúv, ktoré fond uzatvára.

Ak sa súčasné politické trenice o návrh novely zákona o pozemkovom fonde skončia dobre, v tejto časti problému nastane po prvý raz po 16 rokoch aspoň čiastočné zlepšenie. Fond by mal začať zverejňovať obsah všetkých zmlúv fondu o prenájme a prevode majetku fondu. Činnosť fondu by mala kontrolovať nová, jedenásťčlenná rada, v ktorej by mala mať zastúpenie i opozícia volená parlamentom. V celej rade však „ostane“ priestor len pre dvoch nominantov opozície.

Príčina druhá: Oceňovanie pôd

Novela zákona však vôbec nerieši druhú, oveľa podstatnejšiu okolnosť, ktorá vytvára priestor pre korupciu a klientelizmu na fonde. Tá spočíva v súčasných pravidlách oceňovania pôd, na základe ktorých sa uzatvárajú všetky zmluvy o prenájme pôd, predaji štátnych pôd a odovzdávaní náhradných pozemkov v reštitúciách. Tieto pravidlá oceňovania sa opierajú najmä o hodnotenie produkčných charakteristík pôd, teda ich potenciálu pre poľnohospodárske využitie a nezohľadňujú iné charakteristiky pozemkov, ktoré výrazne zvyšujú ich reálny cenový potenciál na trhu. Rozdiel medzi úradne stanovenou cenou, ktorá platí pri uzatváraní zmlúv, a cenou, ktorú by uzatvárali medzi sebou súkromné subjekty, je v priemere dvoj až trojnásobný. V prípade reštitúcií sú dnes známe zmluvy, v ktorých sa rozdiel medzi úradnou a trhovou cenou pozemku odhaduje až niekoľko stonásobný.

Kde sa tento cenový rozdiel „stráca“? V prípade prenájmov fond často uzatvára zmluvy na hranici najnižšej sadzby podľa vyhlášky, najmä z dôvodu „ušetrenia“ výdavkov farmárov, takže časť straty príjmov štátu predstavuje vo svojej podstate skrytú dotáciu poľnohospodárom, ktorá ide na úkor príjmu štátu. Pre ostatnú časť straty však platí to isté, čo pre prípady predaja pôd alebo reštitúcií: súčasný stav poskytuje totiž benevolentné podmienky pre dohodnutie nízkej ceny s úradníkmi fondu netransparentným, teda korupčným a klientelistickým spôsobom.

Predpokladané príjmy fondu na najbližšie roky predstavujú v prípade prenájmov sumu 280 mil. Sk ročne, v prípade predajov pôd do 200 mil. Sk ročne. Pri odhadovanom rozdiele medzi úradnými a trhovými cenami tak úradníci na fonde môžu rozhodnúť o skrátení možných príjmov (alebo aktív) fondu v sume niekoľkých desiatok, pri predajoch a reštitučných nárokoch až stoviek miliónov korún ročne. To všetko, pochopiteľne, bez akéhokoľvek porušenia stanovených pravidiel. Dosť pekný balík na ďalšie "posilňovanie kapitálotvornej vrstvy Slovenska".

Východiská reformy

Predovšetkým je potrebné vytvoriť nový cenový systém, v ktorom sa cena pozemkov a od nej odvíjaných sadzieb nájomného bude približovať k reálnym trhovým predpokladom. V prípade predaja pozemkov je tiež potrebné vo vyššej miere uplatňovať transparentnejšie metódy súťaže.

Komplexná a systémová reforma správy štátnych pozemkov a nakladania s pozemkami neznámych vlastníkov by však mala smerovať najmä k znižovaniu výmery štátom vlastnených pôd až na úroveň, ktorá je potrebná pre zabezpečenie potrieb v striktne vymedzenom verejnom záujme (diaľnice, ochrana prírody a pod.), k štrukturálnej reforme nakladania s pozemkami neznámych vlastníkov (najlepším riešením by bol ich predaj na voľnom trhu a viazanie príjmov z predaja na účet, ktorý sa neskôr prevedie na zistených vlastníkov) a k zvýšeniu úsilia o identifikáciu vlastníckych práv k pozemkom neznámych vlastníkov v súlade s Ústavou SR (dokončenie registra obnovenej evidencie pozemkov, zverejňovanie a aktualizácia pôd nezistených vlastníkov, posúdenie prevodu vlastníctva pôd na iné aktíva).

Viac informácií o problematike Slovenského pozemkového fondu som sa pokúsil spracovať v štúdii „Analýza rizík korupcie a klientelizmu v správe štátnych pôd a v nakladaní s pôdami neznámych vlastníkov“.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Systém, ktorý zostrelil lietadlo nad Ukrajinou, priviezli z Ruska. Pozrite si tlačovku

Pri tragédii spred dvoch rokov zomrelo 298 ľudí na palube letu MH17.

AUTO

Viete, akými spôsobmi sa dnes kradnú autá?

Podľa oficiálnych štatistík polície vlani zmizlo 1 932 áut.


Už ste čítali?