Pochopiteľne, že celý problém sa týka najmä nákladov. Podľa dnešného rozhodnutia súdu totiž úrady musia pri rozhodnutí o odstrele jasne stanoviť jeho miesto, pričom nestačí len určiť poľovný revír. Ako uvádza správa Sme (link), poľovníci by tak nemali ísť zastreliť medveďa napríklad do jaskyne, musia ho vyčkať tam, kde narobil škody, alebo sa stretol s ľuďmi. Asi najlepšie bude nasadiť tam deduška s košíkom hríbov a modliť sa, aby prst na spúšti poľovníkovej pušky bol rýchlejší než medvedia papuľa na krku toho nešťastníka.
Podľa správ o lesnom hospodárstve v SR počet medveďov v slovenských lesoch každoročne rastie. (link) Plnenie povoleného lovu medveďov stagnuje už viac rokov, pričom za príčinu tohto neplnenia považuje správa obmedzujúce podmienky, ktoré stanovuje rezort životného prostredia, napríklad striktne obmedzený čas lovu, použitie len rastlinnej návnady a lov len jedincov určenej veľkosti. (link)
Odhliadnuc od pochybnej podstaty verejného záujmu, ktorým má byť prítomnosť veľkého počtu medveďov v našich lesoch, vláda zjavne nemá ani orientačnú predstavu o počte medveďov, ktoré má predstavovať onen "optimálny verejný záujem". Je to jeden pár, sto medveďov alebo sto medveďov na hektár? Ak by túto predstavu mala, mohla by jednoduchým a ekonomicky únosným opatrením zabezpečiť vyhradenie rezervácie s nekonečnou a nedotknuteľnou životnosťou medveďov. Výsledkom súčasného chaosu je, že počet medveďov neregulovane rastie a útoky, zranenia a škody spáchané medveďom neklesajú (link). Mimochodom, presne v tejto "logike premnoženia zvierat" Miklósov rezort v rokoch 1998-2006 rozširoval a navrhoval ďalšie chránené územia na Slovensku, vrátane území na ochranu vtákov - opäť bez racionálneho zváženia hraníc verejného záujmu.
Keďže z rozhodnutia súdu vyplýva, že náklady na odstrelenie škodnej sa budú naďalej zvyšovať (napríklad čakaním na zviera na mieste, kde pácha škodu), ťažko môžeme očakávať zníženie počtu správ o ľuďoch napadnutých šelmou. Kam sa bude legislatíva vyvíjať ďalej? Možno jedného dňa sa medvede dočkajú zápisu do listu vlastníctva lesných pozemkov a vláda deleguje ľudí z Lesoochranárskeho združenia Vlk, ktorí ich budú zastupovať v právnych záležitostiach, vrátane medvedích rozvodov či výtržníctva na susedovom majetku, polámaných plotov a stromov v sadoch, ktoré sú bežným (nehláseným) javom napríklad na Liptove.
A vlastníkom lesa, lesným hospodárom, poľovníkom a robotníkom nezostane nič iné, iba domáhať sa založenia Chránených ľudských území. Zákona na ochranu človeka, proti medveďom a Vlkom.